čo ti o materstve nikto nepovedal

O tom, že žiadna matka ešte neumrela na hladomor, som mudrovala ešte voľakde v začiatkoch materskej. Roky ubehli a... hej, stále sa voľajako dá prežiť 😩 Ale to len preto, že my matky v pude sebazáchovy dokážeme aj zo slamky, ktorej sme sa lapili pri topení v tom materskom marazme, uháčkovať Mira Jaroša a speňažiť ho na Sashe len taký fukot! 💪💪💪 Ale predsa nám tam po celý čas kdesi v zátylku visí nezodpovedaná otázka. "Ako je to do ritepaľovej s tou rodičovskou podporou?"🤔 Že si žiadnym matematickým lumenom v škole nebola, je síce pravda. Na druhú stranu ale to, že plus jeden nový človek mínus jeden celý príjem vo výsledku skrátka nesedí s tým, čo ti mesačne zasvieti na účte od sociálky, by nepobral ani Newton. Bárs by mu aj na hlavu padla dyňa 🍉. Nuž moja, vitaj v diskusnom paneli o jednej z najväčších záhad materstva! Zvoliť si môžeš jednu z tém, ktoré paralelne kopírujú doterajšie najhodnovernejšie verzie vysvetľujúce záhadu výšky rodičovského príspevku: ☝Možný fatáln

No a ostáva ti už len jediná rároha do výbavy a môžeš to ísť s pokojným svedomím vyložiť.  Najlepší úkryt pre vankúšovú vojnu. Skrýša, kde zaručene nájdeš všetky stratené veci v byte. Veru, aj tú metličku z mixéra, kvôli ktorej sa Vianoce 2019 zapísali do análov ako sviatky bez šľahaných vajec. A čo som to ešte...? Jáj, a miesto na odpočinok. Už len z týchto závažných dôvodov sa s výberom detskej postieľky neunáhli.  Za mňa len toľko: nepohŕdam lacnými šmejdami. A nemala by si ani ty. Ak ti neprekáža, že jediný vŕŕzggg ti pri prekladaní do postieľky zobudí deco a jeho krvopotne vypestovaný režim máš razom rozbitý jak cigánsku hračku, prinajmenšom na pol týždňa. Aj drahšie kúsky z masívu sú vhodné. Tak akurát na tréning nadávok. Pretože budeš to ty, kto sa bude mordovať s posúvaním tej ťažkej klády, aby si povyťahovala všetky neprístojnosti, ktoré ti pod ňu ten škrečok bude deň čo deň hádzať. Mäkké drevo je tiež fajn. Taký odtlačok mliečneho chrupu a škrabance od pazúrov tvojej divokej

Namiesto neoriginálneho "gratulujem" píšeš kámoške "spokojné mliečkovanie vám prajem!" Veď čo iné čerstvá matka k stavu telesného a duševného blaha ešte potrebuje? Keď aj u teba padne kosa na kameň, zaraz ti docvakne, akú zúfalo potrebnú vec si onehdy tej známej popriala.  Na pôrodnej sále s úžasom sleduješ, ako si to tá malá kareta suverénne mieri k... nie, nie k fľaške, ale priamo k tvojej Lido di Cicka. A zároveň ti týmto vsugeruje, že akt prisatia na tvoj prsník je tým momentom, keď sa stávaš ozajstnou matkou.  Ženská cicka ako symbol materstva je legenda taká stará, ako ľudstvo samotné. Veď aha! Videla si niekedy matku v náručí s ohrievačom na fľašu vo výjave na barokových obrazoch? Matku kŕmiacu hladné dieťa mliekom z mliečnej banky počas vojnového stavu na čiernobielej fotke v National Geographic? Matku s erárnou striekačkou, z ktorej strieka požičané kolostrum do fontány na Hlavnom námestí? Tak vidíš. Niet inej cesty, ako nechať dieťa, nech ti vydojí cicíky.

Len tak medzi nami matkami ☝. Pamätáš si ešte tie časy pred naším letopočtom (snáď všetky vieme, odkedy to my mamy počítame, ovšemže? 🤓), keď ti v noci zaškrabkal na dvierka spánkovej ríše ten netrpezlivý tvor menom mechúr, že chce opäť raz vyvenčiť? A ty si ho radšej nechala odhniť, než by si sa mala úplne prebudiť a ísť s ním na prechádzku? A keď si sa nakoniec po piatom mikrosne s rovnakým ústredným motívom neuspokojivého vycikania predsa len vydala na vecko, no potom si už nevedela zaspať a prevaľovala si sa jak vyprážaný karfiol na panvici raz na pravý bok, raz na ľavý, raz na chrbát, potom na brucho? Keď si sa zažrala do počítania ovečiek až tak, že ti nadránom prišla namiesto spánku ponuka z miestneho družstva na pozíciu štatistky ovčích dojníc? Keď si problémami, ktoré ti nedovolili zaspať, zaplnila celú pomyselnú truhlicu súženia, ba napchala si ich už aj do skríň, botníkov, koša na prádlo, do bubna práčky a zapratala si aj balkón i celú pivnicu a chodbu v spoločných priestor

Rok sa s rokom stretol a zatiaľ čo v duchu rozmýšľaš, ktorý instafilter sa najlepšie hodí k pečenému byvolovi, tvoj muž naň práve uteká vystáť radu do neďalekej savany, lebo šak akcia týždňa. Keď sa tak, ako každý rok vráti naprázdno, úkosom pozrieš do staroslovienského kalendára. Ó, nečakaná radosť vo mne! Až ti dvokríž na tunike z jačej kože od šťastia poskočí. A keď sa z rádia navyše melie "Last Cyril a Metod" s "už se zase těšíme na Cyrila a Metoda, copak nám letos nadělíí...", niet pochýb, že ten najkrajší sviatok v roku je tu!  Deň, keď sa konečne zavrú pekelné brány nákupných nevestincov a ty si po štyroch mesiacoch homeofficu a nútenej karantény môžeš konečne vychutnať teplo domova opäť raz s celou rodinou a taký ten pravý nefalšovaný pocit, že vás všetkých hreje láska. Veď čo už môže byť len lepšie ako domáci sviatočný slow-cooked vývar z kohúta? Snáď už len pomaly pečená jahňacina v plynovej rúre neklimatizovaného bytu, ktorá isto roztopí nejedno chladné p

My v @mamca_z_gauca™️ veríme, že sociálna sieť by nemala byť len product placementom, ale mala by poskytovať priestor na spoločenskú diskusiu o pálčivých témach. O popôrodnej alergii ste asi ešte nepočuli, no táto pliaga je vec taká zrejmá, ako zmienka o nanočipoch v Zjavení Jána. Tak poďme sa koreňu pozrieť na zúbok, dnes s odborníčkou naslovovzatou zo súkromnej univerzity v Skalici. Pani bakalárka, v prieskume uvádzate, že až 11 z 10 oslovených žien už krátko po pôrode zažíva na sebe prejavy tohto neduhu ako tras, sčervenanie, potenie, zvýšenie tlaku, búšenie srdca, tik v oku, vyrážky, svrbenie na jazyku, dusenie, dávivý reflex a závraty. Čo je to vlastne za stav? "Ide o chorobu, ľudovo zvanú aj sprosté pindy, ktorá vyvoláva alergické reakcie žien po pôrode, a to bezprostredne po styku s alergénom, ktorému vravíme pindač. Pindačom je najčastejšie iná žena - matka, zväčša z Prvej inkvizičnej čaty dokonalej výchovy. Obzvlášť nebezpečné alergény vysiela hlavný spúšťač anafylaktické

Viete, čo má spoločné Noc furmanských pazúch v Čabradskom Vrbovku, Žnivá v Chľabe, Pochod za tradičné hodnoty v Teplom vrchu, Iňský festival hinduistického piercingu, Súťaž v darovaní obličky v Lopušných Pažitiach, Slizké hodové slávnosti, Dni svätoonurských páleníc v obci Slopná, Vianoce v Havaji a Piknik o piatej v Dolnom Čaji? Čo je magnet pre železo, to je pre takú mäsofku, akou je Tradičná zabíjačka, kočík. Slnko peče, tebe pomaly vyschlo v pažeráku i nadišiel ten správny čas preložiť rómsku pečienku vychladeným cícerovo-kurkumovým čapákom, na ktorý sa ti zbieha slinka už od momentu, ako Poupě lásky v podaní dua Eva a Vašek začalo valcovať choňkovské publikum. I vyberieš sa krížom k cieľovému stánku, keď sa zrazu obeh ľudí spomalí a ty sa ocitnáš uprosted stojaceho riečišťa nervóznych ľudí sťa červená krvinka v navretej krčovej žile. Prestupuješ z nohy na nohu a keď by ťa v rýchlosti tromfol hádam už aj slimák južný, naťahuješ krk, aby si spatrila pôvodcu zápchy v pelotóne. A v to

Rozmohl se nám tady na sociálnych sítěch takový nešvar. Ženy po porodě velice často sdílí spoustu fotek. Zejména pak jeden druh fotek... Zošuverená rúčka s nemocničnou páskou obopína prst. "Ahoj, volám sa Sofinka, prišla som na svet dnes ráno s mierami 2,5 kg a 48 cm a pre moju maminku a tatinka už teraz znamenám celý svet." Wau, majú dieťa? Lajk a otváraš pri tej príležitosti archívne víno. Lietajúce balóniky, macík a nápis Welcome home. "Konečne doma z pôrodnice." Jeden sústrastný lajk, jeden glg vína a nateraz by hádam Sofinky už aj stačilo. Makro drobnej končatiny. "Balíček radosti". O pár rokov nájdeš v bunde Sofinky ďalší. S gandžou, v lepšom prípade. Hahá. Druhý glg. "Prvá kočíkovačka". Ach, jo. Aj bez Sofinky si bola takáto nudná? Na ex celý pohár. "Kúpkame sa." Kde sa tu, boáča, nahlasuje spam? Piješ rovno z fľaše. "Kojíme sa." Dorazíš sedemdecku a diabolsky sa pritom rehoceš, až všetko oprskáš, keď si tú scénu nazaj

Ako vánok prichádza spánok, prikradne sa sladký zlodej do našich schránok. Ako takto... ak si maminka malého prdinca, ktorý od druhého mesiaca prespí celú noc a rada by si mi poradila, ako imprufnúť kvalitu môjho lajfu, vedz, že: ad 1) dnes nie si cieľovka tohto blogu, ad 2) sorkáč... ale ten, kto po 730x zakaždým ráno vstáva v stave ako Feďo Šrobár po Silvestri, sa už so svojím nespachtošom naexperimentoval až-až. Btw. diazepam a makový odvar od koľkých mesiacov?, ad 3) neznášam tento drbnutý anglickoslovenský slang a ad 4) sorkáč, bed múd. Potrebujem si aspoň hodinku pospať a evrifink snáď bude oukej. Iba žeby nie. Mejbi, dva litre kávy? Prvé tri mesiace. Katastrofa. Najprv koliky a keď sa už zdá, že to prešlo, furt to chce len piť. To má určite po fotrovi. Ten tiež najradšej len nasával po nociach. Vraj je to len obdobie. Neostáva ti nič iné, len vyhlásiť núdzový stav a ísť na výpary. Polrok. Akože toto čo má znamenať? Nie že nespí, ono si tam na posteli robí trojhodinové rallye upr

Aspoň jednu plesnivú starú čerešňu, nie ďalšie biznis centrum! Aspoň trochu trávy! Nie tej trávy! Farebné jesenné listy, nie bilboardy! Aspoň 20 cm snehu, a nie na dĺžku, plííz! Taká neveselá brázdiš kočík hlučnými ulicami a to dítko ti furt nie a nie zaspať. Stretneš známu. Hmm, dieťa jej vyzerá, že už pred hodnou dobou zaspalo. "A kdeže vy takto zvyknete?", nenápadne ťaháš od nej know-how. "Ále, kae tae. Na Železnú, na Kolibu, do Sadu." Až ťa dlane zasvrbia nad skvelými tipmi a už-už štartuješ kočík. Železná Studnička. S vrieskajúcim bábom v sedačke krúžiš okolo parkoviska v nádeji, že nejaká maminka nezvládla ten nápor čerstvého vzduchu a ticha a rozhodla sa radšej ísť kočíkovať do nákupného centra. V Auparku po pol hoďke končíš ty. Koliba. Nasnežilo. Celá Bratiska dostala rovnaký nápad na snehové safari. Táto adrenalínová atrakcia spočíva v tom, že zatiaľ čo sedíš v pohodlí auta, pozoruješ padajúce vločky. Za revu dieťaťa. V zápche, keďže sa nedá parkovať, ani o

Počko super, ty plná Elánu, ktorý duní od susedov, no ideál vypadnúť von a nazbierať lajky. Chcelo by to ale farbu. Hmmm, repka najbližšie až hen u Rakušákov. Rakúsko je smrrrrť!  Ďatelina a levanduľa enem na Záhorí. A tá cesta... taká je dúha, jak je more huboké. Ešte tak makové polia na juhu... ale ty vieš len "gyere baszny kukoricában!". Kelu, keby si vedela aspoň, jak sa povie mak? Našťastie bývaš v meste neobmedzených možností na ten najfarebnejší instapikčúr. Čo tak rozárium? A keďže je to čo by kameňom dohodil iba cez dva mosty, vychutnáš si túto trasu peši. Šak nemusíš po Bratiske furt len tým ružovým mercedesom, no ne?! A malé bude krásne doružova vyspinkané! Hneď za barákom by si skôr maslo v kočári vymútila, než uspala decko na tdtdom chotdtdníku. Samá jama, diera, výtlk. Hentam sa už niekto s tými vytrhnutými dlažobnými kockami pripravuje na štátny prevrat, tam psie hovno, tu grcka, chriacheľ. Kľučkuješ, vykrúcaš nohy. No prisámbohu jak Vlhová na obrovskom

Ako matka sa stávaš najfrekventovanejším užívateľom chodníka a ako vodič rozmernejšieho nemotorového vozidla si z neho zároveň uzurpuješ významnú časť. Navyše prevážaš krehký tovar, spôsobilý poškodenia už pri tom najmenšom nedodržaní noriem.  Na základe podnetov od všímavých spolubčanov je preto na pripomienkovaní novela vyhlášky o premávke matiek s deťmi, kde sa dopĺňa: Ods. 2, písm. a) "Psia krv ti do papule! S deckom na červenú! Mater jedna nezodpovedná!"  Zavádza sa povinnosť pre matku prechádzať cez vozovku výlučne počas zelenej a v prípade, že počas prechodu blikne červená, je nariadený jej urýchlený návrat späť. Matka je povinná vstupovať na prechod v stave maximálnej pripravenosti, rátať s možnými obmedzeniami spojenými s prekonávaním bariér a zabezpečiť plynulý a čo najrýchlejší prechod. Je preto v záujme matky vo voľnom čase trénovať beh s kočíkom na krátky čas, obmedziť jedlá a nápoje, kusy oblečenia a hračky, ktoré by dieťa mohlo vyhadzovať z kočíka poča

Ako bolí kontrakcia? Tie, čo zažili, vedia. Tie, čo sme nezažili, si musíme vystačiť s prirovnaniami tých druhých. Ako keby si tlačila štvorkilový kužeľ zo zadku. No, neviem. Nikdy som štvorkilový kužeľ v zadku nemala 😃. Spomenieš si však na posledný trimester, keď teta zápcha povolila a ty si na vecku absolvovala malú generálku pôrodu. Tak približne tak, iba ináč a o čosi viac. A tiež asi nejako takto sa pokúšaš svojej prvotehotnej kamoške vysvetliť, čo ju tam pri srdci už onedlho čaká. Vyškrabkávaš najjemnejšie odtienky jej doterajších skúseností, len aby si zadosťučinila jej predstavivosti. Tak aká je vlastne tá materinská láska? Taký ten pocit, že máš niekoho, komu úprimne chýbaš. Keď sa vrátiš domov a tvoj pes, mačka besnie od šťastia. Skáče po tebe, hľadí na teba najnebeskejšími očami na zemeguli. Keď ti na znak vďaky prinesie zhnitú kosť alebo zdochnutú myš. Ten moment, keď máš hlad sťa hyena škvrnitá pred mäsozávodom a žalúdok už len naprázdno točí bubon, zadrháva sa

Keď sme už také rozčítané, nastal čas otvoriť aj jednu z tabu materských tém. Podvádzanie. Si už pár mesiacov matka na plný úväzok. A celý deň nerobíš nič iné len dojedáš mix mrkvy, zemiaku, póru, ktorý sa raz tvári ako polievka, raz ako omáčka, inokedy ako pyré, či brečka do placiek. Cítiš, že potrebuješ zmenu. Jedného dňa však musí dôjsť k osudovému stretnutiu. Poznáš ho ešte z detstva. Takmer vôbec sa nezmenil. Jeho vôňa ti ihneď oživí všetky tie príjemné spomienky. Jemný dotyk pri znovuzvítaní a jeho vyžarujúce teplo ti razom rozšteklí zmysly. Od tej chvíle strácaš kontrolu a chceš zažiť ten pocit znovu a znovu. Neustále ťa zlomí chuť na to. Toto je príbeh nejednej z nás. Ženy, hlavu hore! Ponúkam vám pár tipov, ako si cez to prejsť a nezblázniť sa. 1. Drhni, čisti, umývaj! Škvrny už usvedčili nejednu nevernicu. Vždy si skontroluj fľaky na oblečení a prípadný corpus delicti ihneď vyper. Miesto činu uprac. Pred príchodom muža z roboty si nezabudni umyť zuby. 2. Bločk

Nedaj sa oklamať tým, že ten malý stvor sa rodí so žalúdkom ako čerešňa. Neubehne vari ani päť splnov, keď začneš pociťovať mrazivú výčitku krpca, a to pri každom tvojom prežúvaní. Keď sa tie spýtavé pohľady vystupňujú do požadovačnosti, rozhodneš sa imatrikulovať ho do sveta dospelých a naparíš mu prvú mrkvu. Až sa to trepe, keď vidí tú plnú lyžičku. Až kvíka. Až slintá. Šups a už je lyžička tam. Iba video toho unikátneho okamihu je svedkom jeho grimasy, ako keby do plánčaťa zahryzlo. Ústa v mžiku zavrie, spustí závoru a zamkne na sedem zámkov. Múdre knižky píšu: už by malo jesť. Že zeleninku už len popučiť, prípadne do rúčky, obilninky, ovocie, mäsko, kašičky... a ty zatiaľ len márne hľadáš kľúče od bráničky.  A tak skúšaš. Riedke, husté, mixované, krájané, pučené, v zvieratkovskej mištičke i v tvare kvetinky. Brokolica končí vo vlasoch, tekvica na zemi, cuketa rozmetaná po teplákoch. Raz ochutnáš a skoro ti chuťové poháriky dajú výpoveď. Fúj! Ani sa tomu malému nečudu

Niekde na začiatku vo svojom vnútri objavíš tú správnu motiváciu. Od tej chvíle začneš jesť zdravšie, no aj tak sa neustále fokusuješ len na váhu a ďalšie kilá. Keď sa jedného dňa u teba miery dĺžky a šírky takmer zrovnoprávnia, praštíš do toho a zadovážiš si svoju prvú činku. Gratulujem, nastal čas tvojej životnej premeny! Zožeň si pohodlné legíny. A trénera, prosím. Dobrý kouč na ne-za-pla-te-nie! Áno, bude to najmä o drine a odriekaní, ale odmenou na konci ti bude brutálna kondička, výdrž, svaly, energia. Tak pome na to! Začínaj cvikmi s vlastnou váhou a s činkou, tá by mala mať spočiatku nižšiu váhu, okolo 3 - 5kg. Daj si serku dipov a klikov. Ako keby si sa pokúšala vstať z postele a udržať sa madla. Najlepšie si techniku osvojíš, keď si predstavíš, že si akože zašitá na bruchu alebo tam dole. Ďalej pridávaj mŕtvy ťah, akoby si neustále dvíhala menšie závažie. Použi fantáziu... predstav si, čojaviem, detskú postieľku. Tieto cviky striedaj s drepmi. Rozmiestni po zemi

Ubehol už nejaký ten čas a teba prepadne nostalgia za časmi, keď bol tvoj drobec ešte bábom. A tak otváraš trezor v počítači s najdrahšími cennosťami a hneď prvá fotka - zblúdilý obrázok cudzieho bába. Hmm, asi sa to sem omylom nejako zdownloadovalo. Bóžinku! Aké je to žužu majinkaté a spučené! Labenky ako lyže, trčiace rebierka. Posunieš ďalej, no opäť to isté mazľavé bábo. Tak koľko tých kukučích fotiek tu ešte bude? Klikáš a klikáš, no fotky tvojej oštinôžky nikde. Ach ták, zrejme si omylom premenovala priečinok pre sťahovanie názvom "Pôrod". Skúšaš ďalší súbor "Prvé dni v pôrodnici". Á, hurá! Tak tu sú. Vydýchneš si. Ty za nemocničnym sklom so širokým úsmevom držiaca na prsiach obrovskú erárnu zavinovačku. Ty s rozcíteným pohľadom strkajúca prst do perinky. Detail tvojho prsta na líčku bába... Neznámeho bába! Krížom ti dušu páralo! Tak takýto výnimočný okamih a ty omylom schytíš cudzí vozík a necháš sa zvečniť s neznámym bambúchom? Akoby v tranze prekliká

Po prvej premulatovanej noci si hneď z rána ideš prevetrať hlavu, a tak s konečne spiacim bábom v kočári zapikuješ pri prvom zatuchnutom pajzli s kávou. Ako len tak blúdiš tichými uličkami a neprítomným pohľadom usrkávaš kávu, zrazu tráva a listy na stromoch pred tebou ožívajú psychadelickými farbami, aké si doteraz nevidela. Hudba v slúchadlách ťa odrazu začne vcucávať dokonalými basmi a výškami, až máš pocit, že účinkuješ vo voľajakom klipe. Prestrašene skladáš drôtiky z uší, no tvoj trip ďalej pokračuje, keď zisťuješ, že rozumieš trilkotu vtáčikov. Pozrieš do kočára, či sa ti to celé nesníva, dieťa vykazuje známky reálnosti, no pre istotu ho skúsiš ešte pohladiť, či náhodou nesiahneš do prázdna. Pokožka dieťaťa sa ale náhle mení na tú najhebkejšiu látku, akú si kedy držala v ruke. Džizs! Tvoje zmysly sa načisto pobláznili, niekto ťa musel nadrogovať Káva! Museli ti to hodiť tam, v tej kaviarni! Spanikáriš, no pre istotu, si ešte raz odchlipneš. Tvoje chuťové poháriky sa raz

Vo výkladnej skrini sociálnych sietí povzdychneš nad každým jedným hand-made výtvorom, ktorý zdieľajú snáď už všetky tvoje známe. A tak si napokon aj ty zoženieš niekoho, kto ti podaruje životaschopný kvások, aby si si minimálne jeden takýto výrobok aj ty vytvorila. Bez zbytočných rečí sa napochytre pustíš spolu s darcom do práce, zapálite oheň v piecke a začnete štartérom. Keď je rozkvas hotový, zamiesite na cesto a svoj výtvor uložíte do krásne vystlanej ošatky, kde ho necháte kysnúť do správneho tvaru a objemu tak zo deväť mesiacov. Medzitým ho sledujete,  staráte sa oň, aby nedajbože nedokysol, či neprekysol. A keď je bochníček vyrastený tak akurát, už len pootvoriť vrátka na piecke, stačí na 10 cm, a šup! Piecť v závislosti od rúry, niekomu stačí polhodina, niekomu aj celý deň. Výsledný výrobok je prenádherný! S chrumkavou kôrkou, krásnou farbou a s dokonalým tvarom! Si na seba hrdá a od počiatku vieš, že sa budeš oň i naďalej s takou láskou starať, ako doteraz. Malý pecní