čo ti o materstve nikto nepovedal

Namiesto neoriginálneho "gratulujem" píšeš kámoške "spokojné mliečkovanie vám prajem!" Veď čo iné čerstvá matka k stavu telesného a duševného blaha ešte potrebuje? Keď aj u teba padne kosa na kameň, zaraz ti docvakne, akú zúfalo potrebnú vec si onehdy tej známej popriala.  Na pôrodnej sále s úžasom sleduješ, ako si to tá malá kareta suverénne mieri k... nie, nie k fľaške, ale priamo k tvojej Lido di Cicka. A zároveň ti týmto vsugeruje, že akt prisatia na tvoj prsník je tým momentom, keď sa stávaš ozajstnou matkou.  Ženská cicka ako symbol materstva je legenda taká stará, ako ľudstvo samotné. Veď aha! Videla si niekedy matku v náručí s ohrievačom na fľašu vo výjave na barokových obrazoch? Matku kŕmiacu hladné dieťa mliekom z mliečnej banky počas vojnového stavu na čiernobielej fotke v National Geographic? Matku s erárnou striekačkou, z ktorej strieka požičané kolostrum do fontány na Hlavnom námestí? Tak vidíš. Niet inej cesty, ako nechať dieťa, nech ti vydojí cicíky....

Len tak medzi nami matkami ☝. Pamätáš si ešte tie časy pred naším letopočtom (snáď všetky vieme, odkedy to my mamy počítame, ovšemže? 🤓), keď ti v noci zaškrabkal na dvierka spánkovej ríše ten netrpezlivý tvor menom mechúr, že chce opäť raz vyvenčiť? A ty si ho radšej nechala odhniť, než by si sa mala úplne prebudiť a ísť s ním na prechádzku? A keď si sa nakoniec po piatom mikrosne s rovnakým ústredným motívom neuspokojivého vycikania predsa len vydala na vecko, no potom si už nevedela zaspať a prevaľovala si sa jak vyprážaný karfiol na panvici raz na pravý bok, raz na ľavý, raz na chrbát, potom na brucho? Keď si sa zažrala do počítania ovečiek až tak, že ti nadránom prišla namiesto spánku ponuka z miestneho družstva na pozíciu štatistky ovčích dojníc? Keď si problémami, ktoré ti nedovolili zaspať, zaplnila celú pomyselnú truhlicu súženia, ba napchala si ich už aj do skríň, botníkov, koša na prádlo, do bubna práčky a zapratala si aj balkón i celú pivnicu a chodbu v spoločných priestor...

Rok sa s rokom stretol a zatiaľ čo v duchu rozmýšľaš, ktorý instafilter sa najlepšie hodí k pečenému byvolovi, tvoj muž naň práve uteká vystáť radu do neďalekej savany, lebo šak akcia týždňa. Keď sa tak, ako každý rok vráti naprázdno, úkosom pozrieš do staroslovienského kalendára. Ó, nečakaná radosť vo mne! Až ti dvokríž na tunike z jačej kože od šťastia poskočí. A keď sa z rádia navyše melie "Last Cyril a Metod" s "už se zase těšíme na Cyrila a Metoda, copak nám letos nadělíí...", niet pochýb, že ten najkrajší sviatok v roku je tu!  Deň, keď sa konečne zavrú pekelné brány nákupných nevestincov a ty si po štyroch mesiacoch homeofficu a nútenej karantény môžeš konečne vychutnať teplo domova opäť raz s celou rodinou a taký ten pravý nefalšovaný pocit, že vás všetkých hreje láska. Veď čo už môže byť len lepšie ako domáci sviatočný slow-cooked vývar z kohúta? Snáď už len pomaly pečená jahňacina v plynovej rúre neklimatizovaného bytu, ktorá isto roztopí nejedno chladné p...