čo ti o materstve nikto nepovedal

My v @mamca_z_gauca™️ veríme, že sociálna sieť by nemala byť len product placementom, ale mala by poskytovať priestor na spoločenskú diskusiu o pálčivých témach. O popôrodnej alergii ste asi ešte nepočuli, no táto pliaga je vec taká zrejmá, ako zmienka o nanočipoch v Zjavení Jána. Tak poďme sa koreňu pozrieť na zúbok, dnes s odborníčkou naslovovzatou zo súkromnej univerzity v Skalici. Pani bakalárka, v prieskume uvádzate, že až 11 z 10 oslovených žien už krátko po pôrode zažíva na sebe prejavy tohto neduhu ako tras, sčervenanie, potenie, zvýšenie tlaku, búšenie srdca, tik v oku, vyrážky, svrbenie na jazyku, dusenie, dávivý reflex a závraty. Čo je to vlastne za stav? "Ide o chorobu, ľudovo zvanú aj sprosté pindy, ktorá vyvoláva alergické reakcie žien po pôrode, a to bezprostredne po styku s alergénom, ktorému vravíme pindač. Pindačom je najčastejšie iná žena - matka, zväčša z Prvej inkvizičnej čaty dokonalej výchovy. Obzvlášť nebezpečné alergény vysiela hlavný spúšťač anafylaktické

Viete, čo má spoločné Noc furmanských pazúch v Čabradskom Vrbovku, Žnivá v Chľabe, Pochod za tradičné hodnoty v Teplom vrchu, Iňský festival hinduistického piercingu, Súťaž v darovaní obličky v Lopušných Pažitiach, Slizké hodové slávnosti, Dni svätoonurských páleníc v obci Slopná, Vianoce v Havaji a Piknik o piatej v Dolnom Čaji? Čo je magnet pre železo, to je pre takú mäsofku, akou je Tradičná zabíjačka, kočík. Slnko peče, tebe pomaly vyschlo v pažeráku i nadišiel ten správny čas preložiť rómsku pečienku vychladeným cícerovo-kurkumovým čapákom, na ktorý sa ti zbieha slinka už od momentu, ako Poupě lásky v podaní dua Eva a Vašek začalo valcovať choňkovské publikum. I vyberieš sa krížom k cieľovému stánku, keď sa zrazu obeh ľudí spomalí a ty sa ocitnáš uprosted stojaceho riečišťa nervóznych ľudí sťa červená krvinka v navretej krčovej žile. Prestupuješ z nohy na nohu a keď by ťa v rýchlosti tromfol hádam už aj slimák južný, naťahuješ krk, aby si spatrila pôvodcu zápchy v pelotóne. A v to

Rozmohl se nám tady na sociálnych sítěch takový nešvar. Ženy po porodě velice často sdílí spoustu fotek. Zejména pak jeden druh fotek... Zošuverená rúčka s nemocničnou páskou obopína prst. "Ahoj, volám sa Sofinka, prišla som na svet dnes ráno s mierami 2,5 kg a 48 cm a pre moju maminku a tatinka už teraz znamenám celý svet." Wau, majú dieťa? Lajk a otváraš pri tej príležitosti archívne víno. Lietajúce balóniky, macík a nápis Welcome home. "Konečne doma z pôrodnice." Jeden sústrastný lajk, jeden glg vína a nateraz by hádam Sofinky už aj stačilo. Makro drobnej končatiny. "Balíček radosti". O pár rokov nájdeš v bunde Sofinky ďalší. S gandžou, v lepšom prípade. Hahá. Druhý glg. "Prvá kočíkovačka". Ach, jo. Aj bez Sofinky si bola takáto nudná? Na ex celý pohár. "Kúpkame sa." Kde sa tu, boáča, nahlasuje spam? Piješ rovno z fľaše. "Kojíme sa." Dorazíš sedemdecku a diabolsky sa pritom rehoceš, až všetko oprskáš, keď si tú scénu nazaj

Ako vánok prichádza spánok, prikradne sa sladký zlodej do našich schránok. Ako takto... ak si maminka malého prdinca, ktorý od druhého mesiaca prespí celú noc a rada by si mi poradila, ako imprufnúť kvalitu môjho lajfu, vedz, že: ad 1) dnes nie si cieľovka tohto blogu, ad 2) sorkáč... ale ten, kto po 730x zakaždým ráno vstáva v stave ako Feďo Šrobár po Silvestri, sa už so svojím nespachtošom naexperimentoval až-až. Btw. diazepam a makový odvar od koľkých mesiacov?, ad 3) neznášam tento drbnutý anglickoslovenský slang a ad 4) sorkáč, bed múd. Potrebujem si aspoň hodinku pospať a evrifink snáď bude oukej. Iba žeby nie. Mejbi, dva litre kávy? Prvé tri mesiace. Katastrofa. Najprv koliky a keď sa už zdá, že to prešlo, furt to chce len piť. To má určite po fotrovi. Ten tiež najradšej len nasával po nociach. Vraj je to len obdobie. Neostáva ti nič iné, len vyhlásiť núdzový stav a ísť na výpary. Polrok. Akože toto čo má znamenať? Nie že nespí, ono si tam na posteli robí trojhodinové rallye upr

Aspoň jednu plesnivú starú čerešňu, nie ďalšie biznis centrum! Aspoň trochu trávy! Nie tej trávy! Farebné jesenné listy, nie bilboardy! Aspoň 20 cm snehu, a nie na dĺžku, plííz! Taká neveselá brázdiš kočík hlučnými ulicami a to dítko ti furt nie a nie zaspať. Stretneš známu. Hmm, dieťa jej vyzerá, že už pred hodnou dobou zaspalo. "A kdeže vy takto zvyknete?", nenápadne ťaháš od nej know-how. "Ále, kae tae. Na Železnú, na Kolibu, do Sadu." Až ťa dlane zasvrbia nad skvelými tipmi a už-už štartuješ kočík. Železná Studnička. S vrieskajúcim bábom v sedačke krúžiš okolo parkoviska v nádeji, že nejaká maminka nezvládla ten nápor čerstvého vzduchu a ticha a rozhodla sa radšej ísť kočíkovať do nákupného centra. V Auparku po pol hoďke končíš ty. Koliba. Nasnežilo. Celá Bratiska dostala rovnaký nápad na snehové safari. Táto adrenalínová atrakcia spočíva v tom, že zatiaľ čo sedíš v pohodlí auta, pozoruješ padajúce vločky. Za revu dieťaťa. V zápche, keďže sa nedá parkovať, ani o