Matky majú svoje tajné miesta

-

Aspoň jednu plesnivú starú čerešňu, nie ďalšie biznis centrum! Aspoň trochu trávy! Nie tej trávy! Farebné jesenné listy, nie bilboardy! Aspoň 20 cm snehu, a nie na dĺžku, plííz! Taká neveselá brázdiš kočík hlučnými ulicami a to dítko ti furt nie a nie zaspať. Stretneš známu. Hmm, dieťa jej vyzerá, že už pred hodnou dobou zaspalo. "A kdeže vy takto zvyknete?", nenápadne ťaháš od nej know-how. "Ále, kae tae. Na Železnú, na Kolibu, do Sadu." Až ťa dlane zasvrbia nad skvelými tipmi a už-už štartuješ kočík.

Železná Studnička. S vrieskajúcim bábom v sedačke krúžiš okolo parkoviska v nádeji, že nejaká maminka nezvládla ten nápor čerstvého vzduchu a ticha a rozhodla sa radšej ísť kočíkovať do nákupného centra. V Auparku po pol hoďke končíš ty.

Koliba. Nasnežilo. Celá Bratiska dostala rovnaký nápad na snehové safari. Táto adrenalínová atrakcia spočíva v tom, že zatiaľ čo sedíš v pohodlí auta, pozoruješ padajúce vločky. Za revu dieťaťa. V zápche, keďže sa nedá parkovať, ani otočiť.

Sad Janka Kráľa. Všetci, ktorým sa nepodarilo doraziť do predchádzajúceho cieľa, sa konečne pomestia tu. S bicyklami, kolobežkami, korčuľami, loptami, kričiaci na 100 metrov od seba "Dávaj pozoooor, Nathanuelkooo!", "Zaboooč doľavaaa, Chloéinkááááaa!" Ááááa, vreští aj tvoje dieťa.

Vraždila by si. Bežíš domov a spod divána hystericky vyťahuješ mačetu. Už len maskáče, kanady na nohy, dieťa pod pazuchu a za bojového pokriku vyrážaš skúmať tie najzapadnutejšie hlbiny mestskej buše a hľadať miesta, kam kolečko kočíka mestskej pipiny snáď ešte nikdy nezablúdilo. Asfaltka sa mení na prašnú, keď tu zrazu džungľa ako z rozprávky. Všade liany, čarovné kvety, veverice, ďatle, obďaleč sa v zlatom slnku pasú kone. Raj na zemi. Stretávaš matku s kočíkom, ticho prejdete okolo seba a ako sa míňate, sprisahanecky kývne na pozdrav. Ahá! Tak takto to je!

Každá z nás mother-hackeriek máme svoju Pláž. Tajné miestečko, ktoré sa nikomu neprezrádza. Super ihrisko s normálnymi deckami. Krásnu lúku s hojdačkou. Tichý parčík. Čarovný lesík s medvedím cesnakom. Jazero, kam nechodí nikto. Princíp hry, je jasný: nerob si kópiu mapy a keby sa náhodou niekto pýtal, heslo znie: "No predsa na Železnú, Kolibu, kam inam?" 😉
Miesto: Bratislava, Slovensko

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Syndróm hniezdenia pokračuje

-
Obraz
Si prvý deň na materskej. Zobudíš sa, umyješ si zuby, spravíš raňajky a zrazu... nič. Nemáš čo na práci 💁. Mobil prelustruješ za hodinku a stále je len deväť hodín ráno. A tak sa len tak z nudy a s pocitom zvláštneho vnútorneho nutkania začneš prechádzať po byte. Všimneš si trocha prachu na poličke, na sporáku zbadáš špinku, mikrovlnka si už dávnejšie pýta trocha pretrieť, suché opadané listy z kvetov pod stolom. Zrazu ťa prepadne panika. Už vidíš sociálku, ako ti klope o pár týždňov na dvere, že v akom chlieve to vychovávaš svoje dieťa. A tak schytíš handry a čistiace prostriedky a drhneš rad radom všetko, čo ti príde pod ruku. Na kývajúcej stoličke sa naťahuješ a ometáš pavučiny zo steny, skáčeš dole a hore. Morduješ sa s tou novou komodou a posúvaš ju na nové miesto, symetricky s ňou umiestňuješ aj postieľku. Pre istotu ešte raz oprať a ožehliť vecičky pre bábo. Po párdňovom maratóne sa chaos znásobuje a ty si nestiháš dopisovať na zoznam, čo ešte musíš stihnúť. Dvíhaš vedro
Čítať ďalej

Relativita času počas materskej

-
Obraz
Aj napriek tomu, že ručičky na všetkých hodinách behajú všade rovnako a minúta je rovnaká u Zuzky v Lemešanoch i u Susanne v Ňu Jorku, až po pôrode zistíš, že si niekde mimo toho štandardného časopriestoru, v dimenzii, kde neplatia klasické pravidla času.  Nože, predstav si, že nemáš deti a máš upratať, navariť, vyvešať prádlo, požehliť a zaplatiť účty. Robota na pol dňa? Na materskej zabudni. To všetko stihneš ani nie za hodinu, kým ti dieťa tvrdo spí. 10 minút strávených v noci s mužom zrazu nie je ako 10 minút strávených v noci s revajúcim bábom v kŕči.  Nerozumieš? Tak si znova predstav, že nemáš deti a máš 15 minút pre seba, ako ich využiješ? No vidíš, ani za zmienku ti to nestojí. Pôrod si dieťa a tych 15 minút si budeš slastne užívať a zrazu nebudeš vedieť, čo s toľkým časom. Dočítať knihu? Dopozerať v kľude koniec filmu? Mrknúť do mobilu?  Iný príklad. Utekáš s deckom na autobus, máš zvyčajný časový predstih. Nestihneš ho. Ďalší raz si predstih posunieš o po
Čítať ďalej

Cyrilometodejské tradície

-
Obraz
Rok sa s rokom stretol a zatiaľ čo v duchu rozmýšľaš, ktorý instafilter sa najlepšie hodí k pečenému byvolovi, tvoj muž naň práve uteká vystáť radu do neďalekej savany, lebo šak akcia týždňa. Keď sa tak, ako každý rok vráti naprázdno, úkosom pozrieš do staroslovienského kalendára. Ó, nečakaná radosť vo mne! Až ti dvokríž na tunike z jačej kože od šťastia poskočí. A keď sa z rádia navyše melie "Last Cyril a Metod" s "už se zase těšíme na Cyrila a Metoda, copak nám letos nadělíí...", niet pochýb, že ten najkrajší sviatok v roku je tu!  Deň, keď sa konečne zavrú pekelné brány nákupných nevestincov a ty si po štyroch mesiacoch homeofficu a nútenej karantény môžeš konečne vychutnať teplo domova opäť raz s celou rodinou a taký ten pravý nefalšovaný pocit, že vás všetkých hreje láska. Veď čo už môže byť len lepšie ako domáci sviatočný slow-cooked vývar z kohúta? Snáď už len pomaly pečená jahňacina v plynovej rúre neklimatizovaného bytu, ktorá isto roztopí nejedno chladné p
Čítať ďalej