čo ti o materstve nikto nepovedal

Počko super, ty plná Elánu, ktorý duní od susedov, no ideál vypadnúť von a nazbierať lajky. Chcelo by to ale farbu. Hmmm, repka najbližšie až hen u Rakušákov. Rakúsko je smrrrrť!  Ďatelina a levanduľa enem na Záhorí. A tá cesta... taká je dúha, jak je more huboké. Ešte tak makové polia na juhu... ale ty vieš len "gyere baszny kukoricában!". Kelu, keby si vedela aspoň, jak sa povie mak? Našťastie bývaš v meste neobmedzených možností na ten najfarebnejší instapikčúr. Čo tak rozárium? A keďže je to čo by kameňom dohodil iba cez dva mosty, vychutnáš si túto trasu peši. Šak nemusíš po Bratiske furt len tým ružovým mercedesom, no ne?! A malé bude krásne doružova vyspinkané! Hneď za barákom by si skôr maslo v kočári vymútila, než uspala decko na tdtdom chotdtdníku. Samá jama, diera, výtlk. Hentam sa už niekto s tými vytrhnutými dlažobnými kockami pripravuje na štátny prevrat, tam psie hovno, tu grcka, chriacheľ. Kľučkuješ, vykrúcaš nohy. No prisámbohu jak Vlhová na obrovskom...

Ako matka sa stávaš najfrekventovanejším užívateľom chodníka a ako vodič rozmernejšieho nemotorového vozidla si z neho zároveň uzurpuješ významnú časť. Navyše prevážaš krehký tovar, spôsobilý poškodenia už pri tom najmenšom nedodržaní noriem.  Na základe podnetov od všímavých spolubčanov je preto na pripomienkovaní novela vyhlášky o premávke matiek s deťmi, kde sa dopĺňa: Ods. 2, písm. a) "Psia krv ti do papule! S deckom na červenú! Mater jedna nezodpovedná!"  Zavádza sa povinnosť pre matku prechádzať cez vozovku výlučne počas zelenej a v prípade, že počas prechodu blikne červená, je nariadený jej urýchlený návrat späť. Matka je povinná vstupovať na prechod v stave maximálnej pripravenosti, rátať s možnými obmedzeniami spojenými s prekonávaním bariér a zabezpečiť plynulý a čo najrýchlejší prechod. Je preto v záujme matky vo voľnom čase trénovať beh s kočíkom na krátky čas, obmedziť jedlá a nápoje, kusy oblečenia a hračky, ktoré by dieťa mohlo vyhadzovať z kočíka poča...

Ako bolí kontrakcia? Tie, čo zažili, vedia. Tie, čo sme nezažili, si musíme vystačiť s prirovnaniami tých druhých. Ako keby si tlačila štvorkilový kužeľ zo zadku. No, neviem. Nikdy som štvorkilový kužeľ v zadku nemala 😃. Spomenieš si však na posledný trimester, keď teta zápcha povolila a ty si na vecku absolvovala malú generálku pôrodu. Tak približne tak, iba ináč a o čosi viac. A tiež asi nejako takto sa pokúšaš svojej prvotehotnej kamoške vysvetliť, čo ju tam pri srdci už onedlho čaká. Vyškrabkávaš najjemnejšie odtienky jej doterajších skúseností, len aby si zadosťučinila jej predstavivosti. Tak aká je vlastne tá materinská láska? Taký ten pocit, že máš niekoho, komu úprimne chýbaš. Keď sa vrátiš domov a tvoj pes, mačka besnie od šťastia. Skáče po tebe, hľadí na teba najnebeskejšími očami na zemeguli. Keď ti na znak vďaky prinesie zhnitú kosť alebo zdochnutú myš. Ten moment, keď máš hlad sťa hyena škvrnitá pred mäsozávodom a žalúdok už len naprázdno točí bubon, zadrháva sa ...

Keď sme už také rozčítané, nastal čas otvoriť aj jednu z tabu materských tém. Podvádzanie. Si už pár mesiacov matka na plný úväzok. A celý deň nerobíš nič iné len dojedáš mix mrkvy, zemiaku, póru, ktorý sa raz tvári ako polievka, raz ako omáčka, inokedy ako pyré, či brečka do placiek. Cítiš, že potrebuješ zmenu. Jedného dňa však musí dôjsť k osudovému stretnutiu. Poznáš ho ešte z detstva. Takmer vôbec sa nezmenil. Jeho vôňa ti ihneď oživí všetky tie príjemné spomienky. Jemný dotyk pri znovuzvítaní a jeho vyžarujúce teplo ti razom rozšteklí zmysly. Od tej chvíle strácaš kontrolu a chceš zažiť ten pocit znovu a znovu. Neustále ťa zlomí chuť na to. Toto je príbeh nejednej z nás. Ženy, hlavu hore! Ponúkam vám pár tipov, ako si cez to prejsť a nezblázniť sa. 1. Drhni, čisti, umývaj! Škvrny už usvedčili nejednu nevernicu. Vždy si skontroluj fľaky na oblečení a prípadný corpus delicti ihneď vyper. Miesto činu uprac. Pred príchodom muža z roboty si nezabudni umyť zuby. 2. Bločk...

Nedaj sa oklamať tým, že ten malý stvor sa rodí so žalúdkom ako čerešňa. Neubehne vari ani päť splnov, keď začneš pociťovať mrazivú výčitku krpca, a to pri každom tvojom prežúvaní. Keď sa tie spýtavé pohľady vystupňujú do požadovačnosti, rozhodneš sa imatrikulovať ho do sveta dospelých a naparíš mu prvú mrkvu. Až sa to trepe, keď vidí tú plnú lyžičku. Až kvíka. Až slintá. Šups a už je lyžička tam. Iba video toho unikátneho okamihu je svedkom jeho grimasy, ako keby do plánčaťa zahryzlo. Ústa v mžiku zavrie, spustí závoru a zamkne na sedem zámkov. Múdre knižky píšu: už by malo jesť. Že zeleninku už len popučiť, prípadne do rúčky, obilninky, ovocie, mäsko, kašičky... a ty zatiaľ len márne hľadáš kľúče od bráničky.  A tak skúšaš. Riedke, husté, mixované, krájané, pučené, v zvieratkovskej mištičke i v tvare kvetinky. Brokolica končí vo vlasoch, tekvica na zemi, cuketa rozmetaná po teplákoch. Raz ochutnáš a skoro ti chuťové poháriky dajú výpoveď. Fúj! Ani sa tomu malému ne...