čo ti o materstve nikto nepovedal

Niekde na začiatku vo svojom vnútri objavíš tú správnu motiváciu. Od tej chvíle začneš jesť zdravšie, no aj tak sa neustále fokusuješ len na váhu a ďalšie kilá. Keď sa jedného dňa u teba miery dĺžky a šírky takmer zrovnoprávnia, praštíš do toho a zadovážiš si svoju prvú činku. Gratulujem, nastal čas tvojej životnej premeny! Zožeň si pohodlné legíny. A trénera, prosím. Dobrý kouč na ne-za-pla-te-nie! Áno, bude to najmä o drine a odriekaní, ale odmenou na konci ti bude brutálna kondička, výdrž, svaly, energia. Tak pome na to! Začínaj cvikmi s vlastnou váhou a s činkou, tá by mala mať spočiatku nižšiu váhu, okolo 3 - 5kg. Daj si serku dipov a klikov. Ako keby si sa pokúšala vstať z postele a udržať sa madla. Najlepšie si techniku osvojíš, keď si predstavíš, že si akože zašitá na bruchu alebo tam dole. Ďalej pridávaj mŕtvy ťah, akoby si neustále dvíhala menšie závažie. Použi fantáziu... predstav si, čojaviem, detskú postieľku. Tieto cviky striedaj s drepmi. Rozmiestni po zemi ...

Ubehol už nejaký ten čas a teba prepadne nostalgia za časmi, keď bol tvoj drobec ešte bábom. A tak otváraš trezor v počítači s najdrahšími cennosťami a hneď prvá fotka - zblúdilý obrázok cudzieho bába. Hmm, asi sa to sem omylom nejako zdownloadovalo. Bóžinku! Aké je to žužu majinkaté a spučené! Labenky ako lyže, trčiace rebierka. Posunieš ďalej, no opäť to isté mazľavé bábo. Tak koľko tých kukučích fotiek tu ešte bude? Klikáš a klikáš, no fotky tvojej oštinôžky nikde. Ach ták, zrejme si omylom premenovala priečinok pre sťahovanie názvom "Pôrod". Skúšaš ďalší súbor "Prvé dni v pôrodnici". Á, hurá! Tak tu sú. Vydýchneš si. Ty za nemocničnym sklom so širokým úsmevom držiaca na prsiach obrovskú erárnu zavinovačku. Ty s rozcíteným pohľadom strkajúca prst do perinky. Detail tvojho prsta na líčku bába... Neznámeho bába! Krížom ti dušu páralo! Tak takýto výnimočný okamih a ty omylom schytíš cudzí vozík a necháš sa zvečniť s neznámym bambúchom? Akoby v tranze prekliká...

Po prvej premulatovanej noci si hneď z rána ideš prevetrať hlavu, a tak s konečne spiacim bábom v kočári zapikuješ pri prvom zatuchnutom pajzli s kávou. Ako len tak blúdiš tichými uličkami a neprítomným pohľadom usrkávaš kávu, zrazu tráva a listy na stromoch pred tebou ožívajú psychadelickými farbami, aké si doteraz nevidela. Hudba v slúchadlách ťa odrazu začne vcucávať dokonalými basmi a výškami, až máš pocit, že účinkuješ vo voľajakom klipe. Prestrašene skladáš drôtiky z uší, no tvoj trip ďalej pokračuje, keď zisťuješ, že rozumieš trilkotu vtáčikov. Pozrieš do kočára, či sa ti to celé nesníva, dieťa vykazuje známky reálnosti, no pre istotu ho skúsiš ešte pohladiť, či náhodou nesiahneš do prázdna. Pokožka dieťaťa sa ale náhle mení na tú najhebkejšiu látku, akú si kedy držala v ruke. Džizs! Tvoje zmysly sa načisto pobláznili, niekto ťa musel nadrogovať Káva! Museli ti to hodiť tam, v tej kaviarni! Spanikáriš, no pre istotu, si ešte raz odchlipneš. Tvoje chuťové poháriky sa raz...

Vo výkladnej skrini sociálnych sietí povzdychneš nad každým jedným hand-made výtvorom, ktorý zdieľajú snáď už všetky tvoje známe. A tak si napokon aj ty zoženieš niekoho, kto ti podaruje životaschopný kvások, aby si si minimálne jeden takýto výrobok aj ty vytvorila. Bez zbytočných rečí sa napochytre pustíš spolu s darcom do práce, zapálite oheň v piecke a začnete štartérom. Keď je rozkvas hotový, zamiesite na cesto a svoj výtvor uložíte do krásne vystlanej ošatky, kde ho necháte kysnúť do správneho tvaru a objemu tak zo deväť mesiacov. Medzitým ho sledujete,  staráte sa oň, aby nedajbože nedokysol, či neprekysol. A keď je bochníček vyrastený tak akurát, už len pootvoriť vrátka na piecke, stačí na 10 cm, a šup! Piecť v závislosti od rúry, niekomu stačí polhodina, niekomu aj celý deň. Výsledný výrobok je prenádherný! S chrumkavou kôrkou, krásnou farbou a s dokonalým tvarom! Si na seba hrdá a od počiatku vieš, že sa budeš oň i naďalej s takou láskou starať, ako doteraz. Malý p...

Ahoj, milý čitateľ, úvodom môjho blogu ťa chcem čo najsrdečnejšie privítať pri čítaní týchto riadkov a vyjadriť obrovské uznanie za to, že venuješ minútku zo svojho vzácneho času iba mne. Vítam ťa priamo z môjho najvzácnejšieho trónu, z gauča.  Prečo gauč? Niet na svete človeka, čo by sa po náročnom dni naň netešil. Len tak si lebediť, vykotiť sa, pre spisovnejšiu menšinu čitateľov - relaxovať si.  A vieš ty čo?  Vyvaľ sa aj ty na tú chvíľku, kým dočítaš tento blog, u teba doma na svoj gauč, veď takto možno lepšie zafungujú energie medzi nami. Vylož nohy a daj si aj ty pohodičku v zmysle hesla "tepláky is my outfit of the day". Dáš si so mnou vínko, čaj, kávu? Hmmm, ako tak na teba pozerám, beauty filter ti často mrzne, že?Sorry, ale ako motivátor stojíš tiež za houby a čo ti poviem... ani to tvoje varenie a pečenie nie je hodné instastoríčka. Že aspoň čosi s fitness? Haha 😂 Prepáč. Znova kámoši? 👊 Skrátka narovinu, vo virtuálnom svete o teba nezakopne an...

Tento feed by mohol obsahovať len jedno slovo a bolo by povedané všetko: vlasy. Na druhej strane ale - čo by to bol za blog bez rozvitej vety? Milá moja, priprav sa na jazdu ako na horskej dráhe, počas ktorej prejdeš viacerými fázami, kde s tebou ujo estrogén bude manipulovať ako olympský boh vo filme Súboj titanov. Prvá doba "tehotenská": akosi ľahšie zbieraš lajky na sieťach, napokon zistíš, že za to môže tvoja bohatá, hustá a lesklá hriva. Keď si po dvoch týždňoch neumývania siahneš do ešte stále voňavých, sviežych a nadýchaných vlasov, dosiahla si pik tejto fázy. Rada: selfíčkuj sa čo najviac. Každá spomienka, keď si mala čosi na hlave, poteší. Druhá doba "popôrodná": s vlasmi sa nič výnimočné nedeje, a tak sa ti uľaví, že lamenty žien z modrého poňa sa ťa tentokrát netýkajú. Rada: uži dňa, koniec je blízko. Tretia doba "strom na jeseň": z odtoku v sprche by si dokázala vyštrikovať jeden huňatý sveter, ten druhý z toho, čo nájdeš...

Milí čitatelia! Hneď na úvod môjho blogu vám prezradím zaujímavosť. Na svete existuje jeden pôvodný kmeň, ktorého domorodkyne sa vyznačujú tým, že aj napriek tomu, že už je 21. storočie, skoro nikdy si nedávajú dole podprdu. Ty brďo! To akože fakt? Ani na noc? Vážne aj pod pyžamom? Akože aj v lete, v panelovej chatrči, kde je 33 °C? Riadne humusáčky! Členky tohto kmeňa sa medzi sebou nazývajú #matky. Keď miestne ženy porodia, musia prejsť veľmi bolestivým rituálom - značkové čipkované pušapky im neúnosne zatiahnu okolo hrude tak, že sa im kostice zarývajú do mäsa a prsné balóny im vyskočia až po bradu. Tento rituál má jediný dôvod. Pripraviť ženu na úlohu matky. S tým je spojený aj obrad nasadenia tradičnej ozdoby, ktorá je neodmysliteľným prvkom kmeňového kroja: kojeneckej podprsenky. Tá je symbolicky vytvorená z jednoduchého, funkčného kusu látky s tajnými vačkami, ktorý je spojený širokými gumami a háčikmi na nezvyklých miestach. A čo dodať na záver? Nie kokosové matr...

Doprdele, tak toto je ten fajnový svet, do ktorého ma zlákal ten tajomný roztomilý hlas z môjho útulného, teplého pelieška? Všade len sama hmla, občas svetlo, občas tma.  Od samej nudy asi znova zaspím. Ten starý známy zvuk ma ale opäť prinúti otvoriť oči. Z oparu sa z času na čas vynorí prapodivný pohyblivý obrys čohosi, čo zatiaľ nedokážem identifikovať. Miestnosťou sa šíri čudesný skysnutý zápach. Snažím sa zbystriť zrak, no stále vidím len približovanie a vzdaľovanie akejsi machule. Až ma to znova unaví. Znova a znova ten povedomý hlas, puch a ten istý hýbajúci sa fľak. Už som si na ne trocha zvyklo... Už sa bez nich ani neviem zobudiť, sú celkom fajn. Zamrnkám, nech znova počujem ten krásny zvuk a nech sa opäť vzduchom rozvíri tá skysnutá omamná vôňa. He, he, zakaždým, keď to spravím, začne tiecť tá lahodná biela malinovka. Mňam! Asi som v raji! Zaspávam od šťastia a rozkoše... Otváram oči. Uaaaaáá! Namiesto starej známej machule však stojí nado mnou rozst...

Už si aj zabudla, aké je to mať vankúš vyrastený z tela, obalený vlastnou kožou, že? Pri pohľade na každú tehuľku s krásnym bruškom, sa ti však znova sprítomnia tie čarokrásne okamihy. Ako sa ti centimeter po centimetri, týždeň po týždni rozťahovalo brucho. Ako sa ti na ňom zničoho nič zjavila tajomná čiarka, ako sa ti pupok obrátil smiešne naopak. Ako si brucho používala namiesto tácky, ako ti od istého času bublinkovalo a vydúvalo sa od kopancov. Ako ti naň každý hľadel a chcel sa ho dotknúť, ako si si nemohla zaviazať šnúrky na topánkach. Priznaj sa, že si vtedy v duchu vravíš "jéj, ja chcem znova také bruško!" a tajne dúfaš, že tvoj žiadostivý pohľad zachytí aj ten pán, s ktorým vychovávaš už minimálne jedno dítko. A tak potajme zhruba raz za mesiac naňho rozohrávaš kulehy, vábiš ho do svojích osídel, spriadaš neviditeľnú sieť, aby si ho do nej v tej najpríhodnejšej chvíli zamotala. Nadopuješ sa smrťákom, aby si zaktivizovala posledné zvyšky energie. Vybehneš...

Milé budúce matky, budúci tatovia, snažilky (neznáášam to slovo 😄), tehu (druhé slovo, ktoré neznáášam 😄)! Predtým, než ste sa do toho pustili, vás zrejme asi nikto nevaroval. A kedže tento blog nie je žiadne ťuťu muťu, poviem vám, ako sa veci majú. Vzhľadom na uvedené, poprosím vás, ľudí s citlivejšou povahou, aby ste prstom vykonali rolovací pohyb smerom nahor a prešli k čítaniu iných, krajších príspevkov, poprípade ak sa predsa len rozhodnete dočítať tento feed dokonca, otvorte si okno, nech vás aspoň ovieva závan česrstvého jarného vzduchu. Prečo? Pretože tento blog bude o 💩. Pravda je taká, že keď sa ti narodí tvoj vysnívaný roztomilý uzlíček šťastia, nebude kakať voňavé ružové lupene. Bum. A je to vonku! A druhá vec: priprav sa na to, že ti bude nosiť len smolu. A čia je to smola? No tvoja, tvoja! Konkrétne, bábo vykaká čierny magľajz podobný rope, ktorý popapalo, keď bolo v tvojom bruchu. No teraz už nie je čas na výčitky z toho, že si posledné dni prekladala bub...

V jedno krásne šestonedeľné popoludnie sa ideš von konečne zoznámiť so strojom, ktorý budeš obsluhovať prinajmenšom najbližšie tri roky. Najprv nevieš, čo s ním, neobratne ním kormidluješ, ostro vyberáš zákruty, prevádzaš krkolomné vybočovacie manévre. Si jedným slovom na nervy. No ako dni plynú, kočík ti postupne zrastie s telom a jeho rukoväť sa stane tvojimi predĺženými rukami. Vycúvanie s kočíkom? Pchá! Ostrá odbočka? Pché! Privysoký schod? Pchú! Niet cesty späť, zmeníš sa na poločloveka - polostroj. Staneš sa cyborg mamou. S tvojou premenou objavuješ aj svoje nové superschopnosti. Si zrazu viac odvážna, asertívna. Jedným slovom, máš guráž. Ako tak nebojácne kráčaš po ulici, zrazu máš potrebu postarať sa o verejný poriadok v tom skazenom svete, do ktorého si priviedla svoje dieťa. Na ihrisku neváhaš postaviť do pozoru pár nadávajúcich frackov, ktorí sa uliali z poslednej hodiny, a dať im lekciu spisovného jazyka. Čakajúc na zastávke vytasíš opäť kočár a namieriš ho na ...

Hladkáš si pupček a už sa nevieš dočkať, kedy zbadáš tváričku svojho vysnívaného anjelíčka. No, priznaj sa, že sleduješ všetky možné hashtagy s najkrajšími bábätkami sveta. Je tak? 😆 Poviem ti ale tajomstvo. Neporodíš #cutestbabyever. Porodíš zvieratko. Regulérne. Bez preháňania. Vravím ti už teraz, zvykaj si pozerať na malé opičky, pretože jedna z nich ti hneď po pôrode bude visieť na cicke. Malá, chlpatá, dengľavá. O pár dní sa ale zmení na malého klokana. Priložíš si ho na hruď a ono tam s rozčapenými rúčkami a nožičkami len tak kvočí, funí a nenechá ti neožužlaný ani kúsok kože počas toho, ako hľadá mlieko. Sliny všade, neklamný znak toho, že sa malé prehuplo do ďalšej evolučnej etapy bernardína. Hryzie, trhá, kuše, slintá handry, koberce, káble, knižky, papuče, deky i plyšáky. Tento druh sa však už čoskoro zmení na aligátora, zviera ktoré objaví, že šúchanie končatín po zemi spôsobuje vytúžený pohyb. Ide však ešte o menej dokonalý organizmus, nakoľko brucho je ešte p...

Ako dospievaš a zreješ, na ceste za životnými zážitkami posúvaš latku svojej komfortnosti vyššie a vyššie, a tak prechádzaš od chaty na samote bez elektriny, vody a záchoda s partiou ožratých spolužiakov, cez prvú dovolenku pri mori v stane s ľuďmi z volejbalu, ktorých mená si dnes už ani nepamätáš, nič moc dovolenku v triapol hviezdičkovom rezorte s polpenziou s vodovým pivom a šumienkou namiesto limonády ďaleko od mora s bývalým, tripy po celej Európe v drahých hoteloch s nenávidenými kolegami i lacné er-bi-enbíčka s bárským, po prikrátku all inclusive dovolenku s terajším ešte frajerom a bombastickú trojtýždňovú poznávaciu exotiku s piatimi hviezdami, super ultra plus all inclusive, s neskutočnými plážami a morom čistým ako diamant s už budúcim mužom. Zrazu je všetkým týmto krásnym dovolenkovým dňom koniec, od teraz budeš izolovaná v trojročnej karanténe. Zbohom luxusné hotely! Zbohom snehobiele pláže a tyrkysové moria! 😢 V jedno ráno, keď sa všetci ostatní naháň...

Tvoj deň sa nezadržateľne blíži a ty nenecháš ani sekundu nazmar k dokonalej priprave na pôrod. Doktora na poradni zasypávaš miliónmi otázok, v tehotenskej literatúre pozorne čítaš každú jednu vetu, poctivo chodíš na kurzy a dýchaš a fučíš na povel. V predpôrodnom ošiali sa prihlasuješ na krúžok brušných tancov pre tehotné a veríš, že to je tiež dobrý tréning. Porovnávaš nemocnice, len aby dobre bolo, chodíš na obhliadky a predpôrodné prípravy. Vyberáš tú najlepšiu. Neľutuješ žiadny cent, veď tam máš predsa stráviť drahocenných 5 dní svojho života. Rezervuješ si samostatnú izbu, kde tvoju radosť s tebou a bábom bude zdieľať iba tvoj manžel. Vyhľadáš tú najskúsenejšiu dulu v tvojom okolí. Vyberieš si lekára i anesteziológa s najospevovanejšími recenziami. Pomaly balíš tašku a do nej aj esenciálne a masážne oleje, knihy na čítanie, hroznový cukor, mp3 s obľúbenou hudbou. A je čas na pôrodné prianíčka. Rozhodne žiadne klystíry, nástrihy! Dotepanie pupočníka a samovypudenie pl...

Jeden americký biológ povedal, že väčšina cicavcov má pazúry, ktoré používajú na uchopovanie, šplhanie, škriabanie alebo hĺbenie. Opice ich však počas prirodzeného vývoja stratili, pretože už sa nepotrebovali šplhať po hrubých kmeňoch stromov, ale uchopovať aj menšie vetvičky a neskôr aj nástroje. Nevieš, v ktorom týždni tehotenstva nastala u tvojho dieťaťa chyba v genetickom vývoji a čo bolo jej príčinou, ale až po jeho narodení zisťuješ, že tvojmu malému pokladu ostali pazúry namiesto nechtov. A tak toho svojho Nožnicovorukého Edwarda smutne pozoruješ ako sa so žiletkami namiesto nechtíkov snaží preskúmať svoju tváričku, no výsledkom sú len krvavé zárezy a jazvy na jemnučkej pokožke. Neskôr malé pochopí, že uvládaním pazúrikov dokáže stvárať samé veselé veci. Raz sa ti zakvačí o tričko, nepustí a rehoce sa, až sa mu pupo natriasa. Raz ti stlačí s tými ostňami nos a oko tak, že musíš rodine vysvetľovať, že medzi tebou a mužom je naozaj všetko v poriadku. A tak sa všemožne...

Si prvý deň na materskej. Zobudíš sa, umyješ si zuby, spravíš raňajky a zrazu... nič. Nemáš čo na práci 💁. Mobil prelustruješ za hodinku a stále je len deväť hodín ráno. A tak sa len tak z nudy a s pocitom zvláštneho vnútorneho nutkania začneš prechádzať po byte. Všimneš si trocha prachu na poličke, na sporáku zbadáš špinku, mikrovlnka si už dávnejšie pýta trocha pretrieť, suché opadané listy z kvetov pod stolom. Zrazu ťa prepadne panika. Už vidíš sociálku, ako ti klope o pár týždňov na dvere, že v akom chlieve to vychovávaš svoje dieťa. A tak schytíš handry a čistiace prostriedky a drhneš rad radom všetko, čo ti príde pod ruku. Na kývajúcej stoličke sa naťahuješ a ometáš pavučiny zo steny, skáčeš dole a hore. Morduješ sa s tou novou komodou a posúvaš ju na nové miesto, symetricky s ňou umiestňuješ aj postieľku. Pre istotu ešte raz oprať a ožehliť vecičky pre bábo. Po párdňovom maratóne sa chaos znásobuje a ty si nestiháš dopisovať na zoznam, čo ešte musíš stihnúť. Dvíhaš vedro...

Jedna z tých vecí, s čím sa ti žiadna real mamina po pôrode neprizná, je potenie 😨. To, čo si ako ťava počas tehotenstva nasala a poctivo naliala do hrbu na bruchu a ešte kade tade do hlavy, do členkov a všelikde inde, si teraz po pôrode razí prirodzene cestu von. Predstav si tie prúdy slanej tekutiny, keď uprostred horúceho augusta bicykluješ hore kopcom, až potíš oškvarky a voda v kolene ti začína vrieť. Tak niečo podobné sa ti stane aj počas šesťstonedelia, akurát to potenie sa zdesaťnásobí. Ak máš tú smolu, že porodíš v lete, vynásob ešte dvomi. A ak náhodou bývaš v petržalskej, všade navôkol vyasfaltovanej, králikárni bez klímy, umocni ešte tromi. Až po pôrode skutočne pochopíš, čo je to ozajstný mokrý sen. V noci sa zobúdzaš na pocit vlhka a v duchu sa už ľutuješ, že taká mladá a už taká inkontinentná. Napokon ale zisťuješ, že si práve zažila mimovoľný výron potu, keďže mokré je všetko okolo teba. Z baranice, čo ti vyrašila na hlave počas tehotenstva, môžeš žmýkať v...

Pol šiestej podvečer. V robote je konečne trocha kľud, tak sa ešte pustíš do toho excelu a naháďžeš dáta zo súpisu. Mobil zavibruje a keď zbadáš kámoškino meno, váhaš, či dvihnúť, alebo sa "zatajiť" a pokračovať v rozrobenej práci. Máš ju rada, ale vieš, o čom to celé bude...😩 Ona štyri deti, ty akurát tak štyri služobky do zahraničia za posledný mesiac. Akoby nechápala, že si zamestnaná bizi žena a nemáš čas len tak vykecávať.💁 Riešiš skutočné problémy, nie okakané plienky. Stále točí len o kojení a akoby zľahčuje, keď jej naznačíš, s čím sa poslednú dobu pasujete na poradách. Napokon zdvihneš, ale celé to je "ja o koze, ona o voze". Vyše 10 rokov obetuješ veľkú časť svojho dňa robote, zvykneš si ju brávať domov, večer ešte kontroluješ mejly. V noci sa ti sníva o nedokončených úlohách, ráno už máš riešenia. Si presvedčená, že to celé ma zmysel a že raz spasíš svet. Miluješ ten adrenalín z nakopených papierov, miluješ ten pocit, keď si potrebná a všetci...

Stojíš pri okne s bábom v náručí a len tak dovetra mu niečo táraš, keď tu zrazu prvý úsmev. Taký ten povestný prvý. Vedomý, nie mimovoľný. Zmeravieš a vzápätí sa takmer  roztopíš. Robíš všelijaké ksichtíky, len aby sa znova zopakoval tento moment. Hltáš každý mih tváre bábätka, čo najviac doširoka otváraš oči, nech zachytíš všetky detaily tejto neopakovateľnej chvíle. Uši napínaš  ako slon, nech ti neunikne žiadny odtienok mrnkania pri smiechu. Rozťahuješ nosné dierky, nech si zapamätáš vôňu tohto momentu. Prstami šteklíš drobné jamky na líčkach, akoby boli pomyselným gombíkmi, ktorými sa dá stopnúť, či vrátiť späť táto chvíľa. Skladáš prádlo na posteli, keď sa zrazu drobec celkom sám pretočí na bruško. Je to tu, prvý krôčik k samostatnému pohybu. Ani sa nestihneš spamätať, čo sa to vlastne pred pár sekundami stalo. Chceš zadrapiť tú chvíľku, čo už je aj tak nenávratne na ceste do tvojich spomienok, a vrátiť ju späť, precítiť každým pórom, vidieť  spomalene, z ľavej ...

Aj napriek tomu, že ručičky na všetkých hodinách behajú všade rovnako a minúta je rovnaká u Zuzky v Lemešanoch i u Susanne v Ňu Jorku, až po pôrode zistíš, že si niekde mimo toho štandardného časopriestoru, v dimenzii, kde neplatia klasické pravidla času.  Nože, predstav si, že nemáš deti a máš upratať, navariť, vyvešať prádlo, požehliť a zaplatiť účty. Robota na pol dňa? Na materskej zabudni. To všetko stihneš ani nie za hodinu, kým ti dieťa tvrdo spí. 10 minút strávených v noci s mužom zrazu nie je ako 10 minút strávených v noci s revajúcim bábom v kŕči.  Nerozumieš? Tak si znova predstav, že nemáš deti a máš 15 minút pre seba, ako ich využiješ? No vidíš, ani za zmienku ti to nestojí. Pôrod si dieťa a tych 15 minút si budeš slastne užívať a zrazu nebudeš vedieť, čo s toľkým časom. Dočítať knihu? Dopozerať v kľude koniec filmu? Mrknúť do mobilu?  Iný príklad. Utekáš s deckom na autobus, máš zvyčajný časový predstih. Nestihneš ho. Ďalší raz si predstih...

Keď sa ti prihodí bábo, ihneď v hlave spúšťaš program na odhad finančného zdravia rodiny v čase blížiacej sa krízy. Porovnáš scenár A, aktuálny stav, z ktorého ti výjde celkom dobra súčasná bonita, ktorá ti umožňuje slobodne nakladať veci do reálnych i virtuálnych košíkov. Pre scenár B, budúci stav, spíšeš na jednej strane potenciálne výdaje a na druhej vyrátaš 75 % pomer z platu.  Vydýchneš si. Kladne finančné toky vo výsledku ťa upokoja natoľko, že ideš dokúpiť ďalšie rozkošné adidasky a chlpaté vestičky pre drobca. Navyše, stále počúvaš, ako sa ide zvyšovať rodičák, a to ťa posmelí ešte viac a už si odnášaš domov z obchodu aj krásny ružový vlasatý koberček, hlavu dúhového jednorožca a kopec milých ozdobných vankúšikov do izbičky.  Keď sa ti kamoška sťažuje, že z tých dvoch stoviek sa vyžiť nedá, len nechápavo krútiš hlavou, za aký plat to vlastne robila. Keď ti oznámi novinu, že materská a rodičá sú dve rozdielne veci, začne ti mimovoľne šklbať okom. Doma rýchl...

Ako budúca mamina cítiš už feeling hniezdenia a vykúpiš celý ten úžasný obchod s vecami pre deti. Áno, aj ten krásny bledoružový limitovaný kočík v trojkombinácii na stračej nôžke.  Po čase, ale zisťuješ, že deco vozíš len vo vajci, lebo vaňu sa ti nechce trepať z kufra. Tiež už chytáš nervy na kočár kvôli rozbitým chodníkom a úzkym dverám takmer všade, kam sa vyberieš. A tak kupuješ najlepší nosič. Medzitým ti kamoška požičiava šatku dobre vynosenú na tých správnych miestach a ty zisťuješ, že na jej u viazanie netreba vysokú školu a navyše je to viac kul ako nosič.  Neskôr sa vytešuješ, že využiješ aspoň ten pekný šporťák, no zakrátko je aj ten stále okopaný od blata, okydaný šťavami, požutými keksíkmi, takže koniec koncov vyzerá rovnako, ako tá lacná poľská kára. A tá krásna oválna postieľka z kokosovo-pohánkovým matracom, antialergickým vankúšom a paplónom, s mantinelom a hniezdom ostáva nepovšimnutá. V hojdacom vaku spalo dieťa tiež dokopy 2x, lebo furt sa to ...

S rastúcim bruchom ti tu vyskočí cukor, tu obličky, tu pečeň, tu platnička. Snažíš sa ponaprávať škody, a tak mieriš od jedného doktora k druhému. Keď už nastane amen tvojim dňom, končíš aj na patológii, kam omylom zabočíš, keď hľadáš neurológa.  Pomedzi to ešte vybavuješ posledne veci pred odchodom na materskú a nevieš sa už dočkať, kedy sa už toho bachora zbavíš a budeš voľná ako vtáčik, ľahká ako obláčik. Tešíš sa, ako si bez fučania vyšlapeš schody k pošte, ako sa už nezapotíš v banke, u operátora, či v poisťovni a ako si vybavíš doktora bez ťažítka pod nosom.  Pár dní po pôrode ťa tvoje bunky opäť začínajú poslúchať, ale čaká ta ešte pár kontrol a nejaké vybavovačky. Nechávaš dieťa a muža samých a vyberieš sa na výlet k doktorovi. Cítiš sa konečne nezávislá a samostatná. Ešte v čakárni ti muž volá, že dieťa stále reve a nechce sa napiť z fľašky. Tebe sa razom rúcajú plány o kaderníčke a šopovaní. O pol hodinu ťa muž pološialeným hlasom informuje, že prestalo ...

Krátko po pôrode sa chystáš konečne zažiariť s kočárom pred kámoškami v parku a ukázať, že si v poho a nad vecou. Vymeníš zo 3x outfit, natiahneš si linky na oči, okonturuješ, obronzuješ, lokne fixneš lakom a stihneš pretrieť nechty na červeno. Už len zobrať dieťa a najvyšší čas ísť.  Ehm, dieťa... Asi by bolo dobré ho ešte prebaliť. Rozopínaš overalček a tvojho Saint Lorena prerazí zápach z plienky. V chvate utieraš raz praženicu, raz mastíš krém, podchvíľou si upravuješ neposlušne kadere za uši. Zapínaš overalček. Znova ho rozopí naš a zapínaš patentky, tentokrát už správne.  Dieťa reve, treba kojiť. Tesnú blúzku napochytre prevlečieš cez hlavu. Mobil drnčí, tvoje nervy tiež. Dieťa spokojne cucne posledný hĺt a ty na kolenách prosíš Najvyššieho, nech ti dá znamenie, ako navliecť blúzku na spotené telo. Dieťa ideš šupnúť do kočára, no pred krstom prvou grckou ho neuchráni ani jeho štvorciferná suma. Drhneš kočár. Rozopínaš overalček. Zapínaš ďalší. Znova ho r...

Pred pôrodom sa snažíš prežiť emóciu slova "nevyspatosť". Spomenieš si na ten deň v robote, kedy si tam prišla rovno z flámu a cítila si sa ako vyflusnutá mátoha s neprítomným pohľadom sŕkajúca jeden dúšok kávy za druhým a tento nočný záťah si potom dospávala aj celý týždeň.  Ale čo po pôrode? To je ako ako jedna nočná lumpovačka za druhou! Celé roky! Vravia ti: Už sa nevyspíš! Vieš, ako spí zajac? Preboha, len decko nedávaj do postele, lebo sa budeš každú chvíľu budiť a kontrolovať, či si ho nepriľahla. Nezvykaj dieťa na spoločné spanie, lebo ho z postele už nikdy nedostaneš! Sanitár, ktorý ťa odváža na popôrodnú izbu so slovami: "Gratulujem mamička, najbližších osemnásť rokov sa už nevyspíte", uzatvára tento rad prísloví  a porekadiel k téme spánku matky a tebe už nezostáva nič iné, len sa zmieriť s krutou skutočnosťou materstva.  I tak je. V nemocnici nespíš, lebo: eufória, plačúce tvoje dieťa, plačúce dieťa tvojej spolubývajúcej, plačúcich ďalších 30...

Hneď druhé, na čo pomyslíš, keď zbadáš dve čiarky na tehotenskom teste, je to, že sa konečne zbavíš vložiek prinajmenšom na dva roky. Čo čerte nechce, posledné mesiace tehotenstva si už ani šnúrku nedokažeš zaviazať bez toho, aby si si necvrkla. A tak po menšej výluke opäť siahaš po nenávidenej hygienickej pomôcke.  Po pôrode si hovoríš, že tie dva mesiace s matracom medzi nohami nejako prežiješ, veď potom plánuješ kojiť tak dlho, ako to len pôjde a snáď sa medzitým podarí aj ďalšie bábo. Takže papá čau teta z Ameriky, jahody, mesiačiky a krámy 👋  Mesiac po šestonedelí tetka priletí na deň presne. Stále kojíš... WTF?! Okrem toho ti z nosa tečú vodopády sopľa, lebo však kočíkovať treba v každom počasí. A tak sa o štvrtej poobede vyšľahaná vetrom a zmrazeným dažďom vraciaš upachtene domov a stíhaš sa konečne najesť. Doma nič, a tak vyješ chleba s horčicou s kyslými uhorkami, ako dupľu vytrieš zvyškom chleba ešte lekvár v chladničke a preložíš to vločkami s jogurtom a ...