Máme doma zvieratko!

-

Hladkáš si pupček a už sa nevieš dočkať, kedy zbadáš tváričku svojho vysnívaného anjelíčka. No, priznaj sa, že sleduješ všetky možné hashtagy s najkrajšími bábätkami sveta. Je tak? 😆

Poviem ti ale tajomstvo. Neporodíš #cutestbabyever. Porodíš zvieratko. Regulérne. Bez preháňania. Vravím ti už teraz, zvykaj si pozerať na malé opičky, pretože jedna z nich ti hneď po pôrode bude visieť na cicke. Malá, chlpatá, dengľavá. O pár dní sa ale zmení na malého klokana. Priložíš si ho na hruď a ono tam s rozčapenými rúčkami a nožičkami len tak kvočí, funí a nenechá ti neožužlaný ani kúsok kože počas toho, ako hľadá mlieko.

Sliny všade, neklamný znak toho, že sa malé prehuplo do ďalšej evolučnej etapy bernardína. Hryzie, trhá, kuše, slintá handry, koberce, káble, knižky, papuče, deky i plyšáky. Tento druh sa však už čoskoro zmení na aligátora, zviera ktoré objaví, že šúchanie končatín po zemi spôsobuje vytúžený pohyb. Ide však ešte o menej dokonalý organizmus, nakoľko brucho je ešte ponechané napospas šmýkaniu po zemi, čo niekedy spôsobuje nepríjemný diskomfort. Niet divu, že sa v ďalšom vývoji snaží vytuniť všetky takéto nedokonalosti, a tak sa onedlho z aligátora stáva godzilla. Podvozok dvihnutý, pohyb koordinovaný, jedna predná tlapka dopredu, hneď za ňou druhá zadná. Neuveriteľná mrštnosť a svižnosť! Keď však už čupí a kľačí, máš zrazu doma malú gorilu. S dokonalým pinzetovým úchopom! A jedného dňa sa ti postaví a rozbehne, došľapujúc z nohy na nohu, rozhadzujúc rukami a vykrikujúc pazvuky ako z džungľového pralesa.

Neskôr nastanú rôzne individuálne vývojové skoky. Buď to fáza ťavy, žuvajúcej a následne vypľúvajúcej, alebo fáza škrečka, neustále sa napchávajúceho. Obzvlášť zaujímavá je etapa surikaty. Hodinu uspávaš a potom opatrne opúšťaš spálňu, keď v tom vŕzg a surikata je už hore na zadných a hliadkuje 😆
Miesto: Bratislava, Slovensko

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milovaná i nenávidená podprsenka

-
Obraz
Milí čitatelia! Hneď na úvod môjho blogu vám prezradím zaujímavosť. Na svete existuje jeden pôvodný kmeň, ktorého domorodkyne sa vyznačujú tým, že aj napriek tomu, že už je 21. storočie, skoro nikdy si nedávajú dole podprdu. Ty brďo! To akože fakt? Ani na noc? Vážne aj pod pyžamom? Akože aj v lete, v panelovej chatrči, kde je 33 °C? Riadne humusáčky! Členky tohto kmeňa sa medzi sebou nazývajú #matky. Keď miestne ženy porodia, musia prejsť veľmi bolestivým rituálom - značkové čipkované pušapky im neúnosne zatiahnu okolo hrude tak, že sa im kostice zarývajú do mäsa a prsné balóny im vyskočia až po bradu. Tento rituál má jediný dôvod. Pripraviť ženu na úlohu matky. S tým je spojený aj obrad nasadenia tradičnej ozdoby, ktorá je neodmysliteľným prvkom kmeňového kroja: kojeneckej podprsenky. Tá je symbolicky vytvorená z jednoduchého, funkčného kusu látky s tajnými vačkami, ktorý je spojený širokými gumami a háčikmi na nezvyklých miestach. A čo dodať na záver? Nie kokosové matr...
Čítať ďalej

Nešvar mamičkovských fotiek

-
Obraz
Rozmohl se nám tady na sociálnych sítěch takový nešvar. Ženy po porodě velice často sdílí spoustu fotek. Zejména pak jeden druh fotek... Zošuverená rúčka s nemocničnou páskou obopína prst. "Ahoj, volám sa Sofinka, prišla som na svet dnes ráno s mierami 2,5 kg a 48 cm a pre moju maminku a tatinka už teraz znamenám celý svet." Wau, majú dieťa? Lajk a otváraš pri tej príležitosti archívne víno. Lietajúce balóniky, macík a nápis Welcome home. "Konečne doma z pôrodnice." Jeden sústrastný lajk, jeden glg vína a nateraz by hádam Sofinky už aj stačilo. Makro drobnej končatiny. "Balíček radosti". O pár rokov nájdeš v bunde Sofinky ďalší. S gandžou, v lepšom prípade. Hahá. Druhý glg. "Prvá kočíkovačka". Ach, jo. Aj bez Sofinky si bola takáto nudná? Na ex celý pohár. "Kúpkame sa." Kde sa tu, boáča, nahlasuje spam? Piješ rovno z fľaše. "Kojíme sa." Dorazíš sedemdecku a diabolsky sa pritom rehoceš, až všetko oprskáš, keď si tú scénu nazaj ...
Čítať ďalej

Relativita času počas materskej

-
Obraz
Aj napriek tomu, že ručičky na všetkých hodinách behajú všade rovnako a minúta je rovnaká u Zuzky v Lemešanoch i u Susanne v Ňu Jorku, až po pôrode zistíš, že si niekde mimo toho štandardného časopriestoru, v dimenzii, kde neplatia klasické pravidla času.  Nože, predstav si, že nemáš deti a máš upratať, navariť, vyvešať prádlo, požehliť a zaplatiť účty. Robota na pol dňa? Na materskej zabudni. To všetko stihneš ani nie za hodinu, kým ti dieťa tvrdo spí. 10 minút strávených v noci s mužom zrazu nie je ako 10 minút strávených v noci s revajúcim bábom v kŕči.  Nerozumieš? Tak si znova predstav, že nemáš deti a máš 15 minút pre seba, ako ich využiješ? No vidíš, ani za zmienku ti to nestojí. Pôrod si dieťa a tych 15 minút si budeš slastne užívať a zrazu nebudeš vedieť, čo s toľkým časom. Dočítať knihu? Dopozerať v kľude koniec filmu? Mrknúť do mobilu?  Iný príklad. Utekáš s deckom na autobus, máš zvyčajný časový predstih. Nestihneš ho. Ďalší raz si predstih...
Čítať ďalej