Aké to vlastne bolo s bruchom?

Už si aj zabudla, aké je to mať vankúš vyrastený z tela, obalený vlastnou kožou, že? Pri pohľade na každú tehuľku s krásnym bruškom, sa ti však znova sprítomnia tie čarokrásne okamihy. Ako sa ti centimeter po centimetri, týždeň po týždni rozťahovalo brucho. Ako sa ti na ňom zničoho nič zjavila tajomná čiarka, ako sa ti pupok obrátil smiešne naopak. Ako si brucho používala namiesto tácky, ako ti od istého času bublinkovalo a vydúvalo sa od kopancov. Ako ti naň každý hľadel a chcel sa ho dotknúť, ako si si nemohla zaviazať šnúrky na topánkach.

Priznaj sa, že si vtedy v duchu vravíš "jéj, ja chcem znova také bruško!" a tajne dúfaš, že tvoj žiadostivý pohľad zachytí aj ten pán, s ktorým vychovávaš už minimálne jedno dítko. A tak potajme zhruba raz za mesiac naňho rozohrávaš kulehy, vábiš ho do svojích osídel, spriadaš neviditeľnú sieť, aby si ho do nej v tej najpríhodnejšej chvíli zamotala.

Nadopuješ sa smrťákom, aby si zaktivizovala posledné zvyšky energie. Vybehneš rýchlo do obcháču a cielene siahaš po víne. Dve fľašky by mali stačiť na omámenie obete. V rozpore s akýmikoľvek výchovnými princípmi strčíš decu do rúk tablet a poistíš to ešte kinderkom, aby si si v kľude konečne obmyla vlasy a zhodila kožušinu spod pazúch. Uvaríš riadne prekrvujúcu večeru, až sa z nej muchy v lampe zalizujú. Spod postele vytiahneš obhryzený, oslintaný korektor a prekryješ si ním kruhy pod očami. Nahodíš sa do sexi červeného čipkovaného prádla.

Nič netušiaci muž sa po príchode domov nestačí čudovať. "Láska, išla som okolo vinotéky a neuveríš, práve mali zľavu! Tie krevety a ustrice, čo som minule kúpila, už treba zjesť. Aj sa hodia sa k tomu vínku, nie? Jój, toľko som toho dnes poprala, že už skoro nemám čo na seba."

O deväť mesiacov s tým bachorom už len odfukuješ a túžobne obzeráš vyšportované tehličky na telách všade cvičiacich žien a v duchu si vravíš "jéj, ja chcem znova také bruško!" 😜