Každý deň iné bábo

-
Ubehol už nejaký ten čas a teba prepadne nostalgia za časmi, keď bol tvoj drobec ešte bábom. A tak otváraš trezor v počítači s najdrahšími cennosťami a hneď prvá fotka - zblúdilý obrázok cudzieho bába. Hmm, asi sa to sem omylom nejako zdownloadovalo. Bóžinku! Aké je to žužu majinkaté a spučené! Labenky ako lyže, trčiace rebierka. Posunieš ďalej, no opäť to isté mazľavé bábo. Tak koľko tých kukučích fotiek tu ešte bude? Klikáš a klikáš, no fotky tvojej oštinôžky nikde. Ach ták, zrejme si omylom premenovala priečinok pre sťahovanie názvom "Pôrod".

Skúšaš ďalší súbor "Prvé dni v pôrodnici". Á, hurá! Tak tu sú. Vydýchneš si. Ty za nemocničnym sklom so širokým úsmevom držiaca na prsiach obrovskú erárnu zavinovačku. Ty s rozcíteným pohľadom strkajúca prst do perinky. Detail tvojho prsta na líčku bába... Neznámeho bába! Krížom ti dušu páralo! Tak takýto výnimočný okamih a ty omylom schytíš cudzí vozík a necháš sa zvečniť s neznámym bambúchom? Akoby v tranze preklikávaš priečinok, no čo sa na kolomaž rozleješ od zlosti, stále nachádzaš len podobizeň tebe nepovedomého krpaňa. Tentokrát už šípiš kolosálny zámenný podvod a v duchu už snuješ právne vyhrážky voči pôrodnici za psychickú ujmu, že ti počas prvých dní neumožnili byť s tvojím vlastným bábom. Kukneš na zubaté, nosaté šidlo, čo skáče akurát vedľa teba na gauči a vydýchneš si. Je evidentné, že domov si si predsa len odniesla koktejl vlastných génov. Ťukáš ďalej, no všade len malý škeriaci sa tučko, ani náhodou sa nepodobajúci na toho tvojho gaučového skokana.

Dóbre, koniec srandy. Pozeráš do kalendára. Nie, nie je Deň bláznov a toto zrejme nebude ani jeden z tých nepodarených vtípkov tvojho muža. Oh, no konečne aspoň čosi! Na ďalších fotkách rozoznávaš s istou dávkou predstavivosti známe črty. Celé je to ale voľajaké... zdeformované... akoby niekto ubral tvojmu krpčekovi čosi zo šírky a z dĺžky, vymazal zúbky, vlásky.

No jasné. Trójsky kôň v počítači. Zdá sa, že najviac škody napáchal na tých starších fotkách, kadečo posťahoval, vymazal, novšie fotky sú ale nedotknuté . A už nakupujuš licencované antiviráky, zálohuješ a pre istotu fotíš tisíc fotiek prcka denne, aby si si vynahradila stratené spomienky 😊
Miesto: Bratislava, Slovensko

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Syndróm hniezdenia pokračuje

-
Obraz
Si prvý deň na materskej. Zobudíš sa, umyješ si zuby, spravíš raňajky a zrazu... nič. Nemáš čo na práci 💁. Mobil prelustruješ za hodinku a stále je len deväť hodín ráno. A tak sa len tak z nudy a s pocitom zvláštneho vnútorneho nutkania začneš prechádzať po byte. Všimneš si trocha prachu na poličke, na sporáku zbadáš špinku, mikrovlnka si už dávnejšie pýta trocha pretrieť, suché opadané listy z kvetov pod stolom. Zrazu ťa prepadne panika. Už vidíš sociálku, ako ti klope o pár týždňov na dvere, že v akom chlieve to vychovávaš svoje dieťa. A tak schytíš handry a čistiace prostriedky a drhneš rad radom všetko, čo ti príde pod ruku. Na kývajúcej stoličke sa naťahuješ a ometáš pavučiny zo steny, skáčeš dole a hore. Morduješ sa s tou novou komodou a posúvaš ju na nové miesto, symetricky s ňou umiestňuješ aj postieľku. Pre istotu ešte raz oprať a ožehliť vecičky pre bábo. Po párdňovom maratóne sa chaos znásobuje a ty si nestiháš dopisovať na zoznam, čo ešte musíš stihnúť. Dvíhaš vedro
Čítať ďalej

Relativita času počas materskej

-
Obraz
Aj napriek tomu, že ručičky na všetkých hodinách behajú všade rovnako a minúta je rovnaká u Zuzky v Lemešanoch i u Susanne v Ňu Jorku, až po pôrode zistíš, že si niekde mimo toho štandardného časopriestoru, v dimenzii, kde neplatia klasické pravidla času.  Nože, predstav si, že nemáš deti a máš upratať, navariť, vyvešať prádlo, požehliť a zaplatiť účty. Robota na pol dňa? Na materskej zabudni. To všetko stihneš ani nie za hodinu, kým ti dieťa tvrdo spí. 10 minút strávených v noci s mužom zrazu nie je ako 10 minút strávených v noci s revajúcim bábom v kŕči.  Nerozumieš? Tak si znova predstav, že nemáš deti a máš 15 minút pre seba, ako ich využiješ? No vidíš, ani za zmienku ti to nestojí. Pôrod si dieťa a tych 15 minút si budeš slastne užívať a zrazu nebudeš vedieť, čo s toľkým časom. Dočítať knihu? Dopozerať v kľude koniec filmu? Mrknúť do mobilu?  Iný príklad. Utekáš s deckom na autobus, máš zvyčajný časový predstih. Nestihneš ho. Ďalší raz si predstih posunieš o po
Čítať ďalej

Cyrilometodejské tradície

-
Obraz
Rok sa s rokom stretol a zatiaľ čo v duchu rozmýšľaš, ktorý instafilter sa najlepšie hodí k pečenému byvolovi, tvoj muž naň práve uteká vystáť radu do neďalekej savany, lebo šak akcia týždňa. Keď sa tak, ako každý rok vráti naprázdno, úkosom pozrieš do staroslovienského kalendára. Ó, nečakaná radosť vo mne! Až ti dvokríž na tunike z jačej kože od šťastia poskočí. A keď sa z rádia navyše melie "Last Cyril a Metod" s "už se zase těšíme na Cyrila a Metoda, copak nám letos nadělíí...", niet pochýb, že ten najkrajší sviatok v roku je tu!  Deň, keď sa konečne zavrú pekelné brány nákupných nevestincov a ty si po štyroch mesiacoch homeofficu a nútenej karantény môžeš konečne vychutnať teplo domova opäť raz s celou rodinou a taký ten pravý nefalšovaný pocit, že vás všetkých hreje láska. Veď čo už môže byť len lepšie ako domáci sviatočný slow-cooked vývar z kohúta? Snáď už len pomaly pečená jahňacina v plynovej rúre neklimatizovaného bytu, ktorá isto roztopí nejedno chladné p
Čítať ďalej