Letdown reflex
Hneď druhé, na čo pomyslíš, keď zbadáš dve čiarky na tehotenskom teste, je to, že sa konečne zbavíš vložiek prinajmenšom na dva roky. Čo čerte nechce, posledné mesiace tehotenstva si už ani šnúrku nedokažeš zaviazať bez toho, aby si si necvrkla. A tak po menšej výluke opäť siahaš po nenávidenej hygienickej pomôcke.
Po pôrode si hovoríš, že tie dva mesiace s matracom medzi nohami nejako prežiješ, veď potom plánuješ kojiť tak dlho, ako to len pôjde a snáď sa medzitým podarí aj ďalšie bábo. Takže papá čau teta z Ameriky, jahody, mesiačiky a krámy 👋
Mesiac po šestonedelí tetka priletí na deň presne. Stále kojíš... WTF?! Okrem toho ti z nosa tečú vodopády sopľa, lebo však kočíkovať treba v každom počasí. A tak sa o štvrtej poobede vyšľahaná vetrom a zmrazeným dažďom vraciaš upachtene domov a stíhaš sa konečne najesť. Doma nič, a tak vyješ chleba s horčicou s kyslými uhorkami, ako dupľu vytrieš zvyškom chleba ešte lekvár v chladničke a preložíš to vločkami s jogurtom a hroznom. Nečudo, že ťa potom chytia behačky a každú chvíľu sa z teba valí okrem červenej, už aj hnedá láva. Malé zaplače a ujo oxytocín sa ihneď ohlasuje. Prikladáš si dieťa, keď sa v tom všade naokolo začnú vypudzovať salvy bielej tekutiny z druhého, zatiaľ neobhospodareného prsníka. V jednom momente, nebyť tých tyždňových neumytých zamotaných vlasov, potrhaného trička a vyťahaných gatí s fľakmi, si pripadáš ako miss mokré tričko. Pozrieš sa do zrkadla a nie, ty nie si miss. Ty si spuchnutá ropucha!
A tak zničoho nič začneš revať, až ti sliny vybehnú, keďže sa ti po pôrode rozbujačili hormóny. Po chvíli sa ale ukľudníš, obslúžiš všetky svoje telesné otvory papierom, vreckovkami, vložkami a tampónmi a pozrieš sa na spokojné dieťa s plným bruškom.
Je fajn byť mamou, aj keď si občas budeš pripadať deravá ako sitko.
Po pôrode si hovoríš, že tie dva mesiace s matracom medzi nohami nejako prežiješ, veď potom plánuješ kojiť tak dlho, ako to len pôjde a snáď sa medzitým podarí aj ďalšie bábo. Takže papá čau teta z Ameriky, jahody, mesiačiky a krámy 👋
Mesiac po šestonedelí tetka priletí na deň presne. Stále kojíš... WTF?! Okrem toho ti z nosa tečú vodopády sopľa, lebo však kočíkovať treba v každom počasí. A tak sa o štvrtej poobede vyšľahaná vetrom a zmrazeným dažďom vraciaš upachtene domov a stíhaš sa konečne najesť. Doma nič, a tak vyješ chleba s horčicou s kyslými uhorkami, ako dupľu vytrieš zvyškom chleba ešte lekvár v chladničke a preložíš to vločkami s jogurtom a hroznom. Nečudo, že ťa potom chytia behačky a každú chvíľu sa z teba valí okrem červenej, už aj hnedá láva. Malé zaplače a ujo oxytocín sa ihneď ohlasuje. Prikladáš si dieťa, keď sa v tom všade naokolo začnú vypudzovať salvy bielej tekutiny z druhého, zatiaľ neobhospodareného prsníka. V jednom momente, nebyť tých tyždňových neumytých zamotaných vlasov, potrhaného trička a vyťahaných gatí s fľakmi, si pripadáš ako miss mokré tričko. Pozrieš sa do zrkadla a nie, ty nie si miss. Ty si spuchnutá ropucha!
A tak zničoho nič začneš revať, až ti sliny vybehnú, keďže sa ti po pôrode rozbujačili hormóny. Po chvíli sa ale ukľudníš, obslúžiš všetky svoje telesné otvory papierom, vreckovkami, vložkami a tampónmi a pozrieš sa na spokojné dieťa s plným bruškom.
Je fajn byť mamou, aj keď si občas budeš pripadať deravá ako sitko.
Komentáre
Zverejnenie komentára