Ako ťa vidí bábo

Doprdele, tak toto je ten fajnový svet, do ktorého ma zlákal ten tajomný roztomilý hlas z môjho útulného, teplého pelieška? Všade len sama hmla, občas svetlo, občas tma.  Od samej nudy asi znova zaspím.

Ten starý známy zvuk ma ale opäť prinúti otvoriť oči. Z oparu sa z času na čas vynorí prapodivný pohyblivý obrys čohosi, čo zatiaľ nedokážem identifikovať. Miestnosťou sa šíri čudesný skysnutý zápach. Snažím sa zbystriť zrak, no stále vidím len približovanie a vzdaľovanie akejsi machule. Až ma to znova unaví.

Znova a znova ten povedomý hlas, puch a ten istý hýbajúci sa fľak. Už som si na ne trocha zvyklo... Už sa bez nich ani neviem zobudiť, sú celkom fajn. Zamrnkám, nech znova počujem ten krásny zvuk a nech sa opäť vzduchom rozvíri tá skysnutá omamná vôňa. He, he, zakaždým, keď to spravím, začne tiecť tá lahodná biela malinovka. Mňam! Asi som v raji! Zaspávam od šťastia a rozkoše...

Otváram oči. Uaaaaáá! Namiesto starej známej machule však stojí nado mnou rozstrapatený drak, ktorému z očí šľahajú iskry a z úst mu trčia biele kly. Od strachu vypúlim oči a ani nedýcham, len sa nedôverčivo pozerám na toho netvora, ktorý ma chce s najväčsou pravdepodobnosťou asi zožrať! Zjedol aj toho s tým milým hlasom, aj toho s tou chutnou bielou tekutinou, ba aj toho smradľavého! Varuuuj dušuuu!

Je to už pár mesiacov, čo som sa s tým strašiakom skámošilo. Stačil jediný môj nevinný úsmev a draka som si omotalo okolo prsta. Nosí mi mlieko a dalo som mu meno mama 🤗.