Matka Guráž a jej dieťa

V jedno krásne šestonedeľné popoludnie sa ideš von konečne zoznámiť so strojom, ktorý budeš obsluhovať prinajmenšom najbližšie tri roky. Najprv nevieš, čo s ním, neobratne ním kormidluješ, ostro vyberáš zákruty, prevádzaš krkolomné vybočovacie manévre. Si jedným slovom na nervy.

No ako dni plynú, kočík ti postupne zrastie s telom a jeho rukoväť sa stane tvojimi predĺženými rukami. Vycúvanie s kočíkom? Pchá! Ostrá odbočka? Pché! Privysoký schod? Pchú! Niet cesty späť, zmeníš sa na poločloveka - polostroj. Staneš sa cyborg mamou.

S tvojou premenou objavuješ aj svoje nové superschopnosti. Si zrazu viac odvážna, asertívna. Jedným slovom, máš guráž. Ako tak nebojácne kráčaš po ulici, zrazu máš potrebu postarať sa o verejný poriadok v tom skazenom svete, do ktorého si priviedla svoje dieťa. Na ihrisku neváhaš postaviť do pozoru pár nadávajúcich frackov, ktorí sa uliali z poslednej hodiny, a dať im lekciu spisovného jazyka. Čakajúc na zastávke vytasíš opäť kočár a namieriš ho na týpka, ktorý si to dymí priamo pred tebou v búdke. Pred nákupným centrom v zóne "matky s deťmi" sa neporaziteľne postavíš s kočíkom pred trta v aute, ktorý nie je zjavne ani matka, ani dieťa. Víťaz slovnej prestrelky je istý. Veď kto by si už len dovolil útočiť na nevinnú matku s kočíkom? Zisťuješ, že s tým materinským náčiním, ktoré funguje ako ochranný štít, si môžeš v medziach zákona na hocikoho trúfnuť hocičo.

Konečne nechávaš malé s tatinom a už letíš na stretávku. Ešte si len v buse a už šmátraš v kabelke a hľadáš, čo si zabudla. Obzeráš sa, či máš bundu, kabelku. Voľačo ti chýba. Keď tu zrazu si k tebe prisadne holohlavý chrchľavý dvojmetrový pupkáč. Znechutene a zároveň nekompromisne sa odvážiš poučiť Goliáša: "Hej, pane! Rúško?" Goliáš si odkašle a pri jeho odpovedi "Ale, ic do pi...!" porazenecky sklopíš uši, rýchlo sa prederieš k druhým dverám a stláčaš tlačidlo KOČÍK. Až keď vystúpiš, zisťuješ, že ti chýba tvoja zbraň 😉