Úloha tajomnej súčiastky vo vývoji bábätka

Vo výkladnej skrini sociálnych sietí povzdychneš nad každým jedným hand-made výtvorom, ktorý zdieľajú snáď už všetky tvoje známe. A tak si napokon aj ty zoženieš niekoho, kto ti podaruje životaschopný kvások, aby si si minimálne jeden takýto výrobok aj ty vytvorila. Bez zbytočných rečí sa napochytre pustíš spolu s darcom do práce, zapálite oheň v piecke a začnete štartérom. Keď je rozkvas hotový, zamiesite na cesto a svoj výtvor uložíte do krásne vystlanej ošatky, kde ho necháte kysnúť do správneho tvaru a objemu tak zo deväť mesiacov. Medzitým ho sledujete, staráte sa oň, aby nedajbože nedokysol, či neprekysol. A keď je bochníček vyrastený tak akurát, už len pootvoriť vrátka na piecke, stačí na 10 cm, a šup! Piecť v závislosti od rúry, niekomu stačí polhodina, niekomu aj celý deň.

Výsledný výrobok je prenádherný! S chrumkavou kôrkou, krásnou farbou a s dokonalým tvarom! Si na seba hrdá a od počiatku vieš, že sa budeš oň i naďalej s takou láskou starať, ako doteraz.

Malý pecník leží nehybne na posteli a ty si ešte pred prebalením veselo odcupitáš na vecko. Tvoje presvedčenie, že prcka nájdeš aj o minútku v rovnakej polohe, hraničí s istotou guľometu. Až sa ti polky stisnú, keď už vo dverách zbadáš malé pretočené na bruchu, s gebuľkou nebezpečne blízko posteľného útesu. Ako? Čo to? Božeee!!! Veď ešte včera leda dokázalo otočiť hlavu na bok a dnes sa to už samé prevaľuje, akoby posledné mesiace nič iné nerobilo, len trénovalo tento riskantný obrat. Po tomto zážitku už tvoj materinský svet nikdy nebude taký, ako predtým a ostražito sliediš, s čím ďalším to prcko zase príde. 

Kto vymyslel úslovie, že na to isté miesto blesk znova neudrie, či dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, isto nemal dieťa. Keď si konečne poobede s vyloženými nohami pochlipkávaš rannú kávu, to tvoje malé pačloviätko sa zrazu z bezpečnej zóny ohraničenej dekou akoby nič prvý raz rozplazí, až sa prešuchne k tej prazvláštnej bielej krabičke na stene so smiešnymi dierkami, ktorú dlhé mesiace len z obďaleč pozorovalo. Keď na sekundu odvrátiš zrak od Bridžit Džons, vidíš krpaté ako so záujmom naťahuje uslintnú rúčku k zásuvke. Jakubisko by dokonalosť nasledujúcej scény podfarbil už len spomaleným záberom kvapiek kávy letiacich vzduchom spolu s prevrhnutou šálkou za asistencie kamery točiacej sa v sprievode cirkusovej muziky okolo zdesenej postavy matky, ktorá si to sviští,  s  najviac natiahnutými čungami ako sa len dá, rovno krížom cez fotel k decku. Všade perie.

Ako prekutrávaš šuflíky a hľadáš spásu v podobe aspoň jednej krytky, zaprisahávaš sa, že sa tým krpcom už nesmieš dať nachytať. Pretože ty... ty SI starostlivá matka!😢

Keď sa ti malé o pár dní znenazdajky a bez varovania pri poličke samé postaví a takmer si rozbije pritom gambičku a vyrazí polku z horko ťažko vydretého prvého zuba, už tušíš, že čosi u toho tvojho hand-made výrobku nie je s kostolným poriadkom. Akoby to tvoje deco malo o kolečko viac, či menej, skrátka - akoby malo v sebe akúsi tajnú súčiastku so zabudovaným časovým spínačom, ktorý nepripustí, aby si mala čas sa postupne fyzicky a psychicky pripraviť na všetky tie vývojové zmeny v živote krpca, ale spustí ich náhle a v tej najneočakávanejšej chvíli. Chápeš? Akoby tá prechcaná vecička s tebou hrala voľajakú hru a chcela ti hurá-systémom dokázať, že si naprd matka a že čím viac si v strehu, tým menej zvládaš tieto vývojové skoky a na rolu matky proste nemáš.😣

Ale ty nie si zlá matka a ty to just dáš! 💪A ako ináč si to dokázať, ak nie pri ďalšom krpcovi? I načim muža znova požiadať o kvások. No nie je to geniálna súčiastka?